Čís. 14735.

Kúpopredajná smluva, ktorej predmetom je roľnícky nediel, je platná len po schválení Štátneho pozemkového úradu a bez tohoto ani vedľajšia úmluva, ktorá materiálne súvisí s týmto úkonom (prevzatie dlhu prevoditeľa mimo kúpnej ceny) nemôže byť základom právneho záväzku.1
(Rozh. z 27. XI. 1935, Rv III 1096/34.)
Žalovaní kúpili od prídelcu Ondreja Ž. roľnícky nediel a zaviazali sa v kupopredajnej smluve, že okrem kúpnej ceny zaplatia u žalobníka prídelcov (predavateľov) dlh vo výške 28 000 Kč, na ktorý dali žalobníci dve zmenky. Žalobník jednu z týchto zmeniek uplatnil proti žalovaným a zmenkový platebný príkaz stal sa pravoplatným. Žalobou o obnovu sporu domáhali sa zbavenia platnosti tohoto zmenkového platebného príkazu na tom základe, že prevzatie dlhu, na ktorý dali zmenku, stalo sa pod podmienkou, že Štátny pozemkový úrad kúpopredajnú smluvu schváli, čo sa však nestalo a žalobník o tejto podmienke prevzatia dlhu vedel.
Oba nižšie súdy žalobu zamietly.
Najvyšší súd žalobe vyhovel a zmenkový platebný príkaz zbavil účinnosti. Dôvody:
Nie je sporné, že sa žalovaní Zuzana K. a Ján K. pri príležitosti uzavrenia kúpopredajnej smluvy z 11. júna 1931 voči prídelcovi Ondrejovi Ž. zaviazali, že zaplatia za neho jeho dlh u žalobníka v sume 28 000 Kč s prísl., a to mimo kúpnej ceny, uvedenej v citovanej kúpopredajnej smluve, — že nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom smluvy, je roľnícky nediel, — že prídelová cena nie je dosiaľ ani prídelcom Ž. úplné splatená a že v dôsledku toho nebola táto smluva ani Štátnym pozemkovým úradom schválená. Nie je ďalej sporné, že žalovaní podpísali žalobníkovi 2 zmenky po 16 000 Kč — ktorých jedna je predmetom tohoto sporu — na základe dohodnutia z 22. septembra 1931, z ktorého slova »v páde, že by majetok nám nebol schválený tak p. L. (žalobník) nežiada od nás nič«, sú podľa zistenia odvolacieho súdu falzumom, t. j. boly dopísané bez vedomia žalobníka, ktorý toto dohodnutie spolupodpísal, a že tento záväzok týka sa práve dlhu Ondreja Ž. žalovanými prevzatého.
Žalobník v spore, vedenom na základe tej istej zmenky proti Márii K. a Jurajovi K. u krajského súdu v B. č. j. Cka 597/32 sám doznal, že potom, čo terajší žalovaní uzavreli s Ondrejom Ž. spomenutú kúpopredajnú smluvu, prišli k nemu a prejavili, že majetok Ž.-ov odkúpili a prevzali na seba vyplatenie jeho pohľadávky. Odvolací súd zistil v rozsudku onoho sporu Cka 597/32 (č. j. Co VI. 285/33-34), že žalobník písomne žiadal prídelového komisára Štátneho pozemkového úradu o vymáhanie svojej pohľadávky.
Z toho treba dovodiť, že žalobník znal skutkový základ tohoto prevzatia dlhu.
Podľa § 37 zák. z 30. januára 1920, čís. 81 Sb. z. a n. môže byť scudzený roľnícky nediel alebo jeho časť len so svolením Štátneho pozemkového úradu. Mimo prípadu v 1. bode cit. § uvedeného Štátny pozemkový úrad privolí k scudzeniu celého nedielu v prvých 10. rokoch po prídele len z naliehavých dôvodov a to len tak, že docielená kúpna cena — pokiaľ presahuje to, čo bolo vložené vlastníkom do nedielu — pripadne štátu.
Po uplynutí 10 rokov od prídelu môže byť dané povolenie k scudzeniu z dôvodov vhodnosti, ale ustanovenie o vydaní prebytku z kúpnej ceny platí i tu.
Je tedy patrné, že kúpopredajná smluva môže byť platná len po jej schválení Štátnym pozemkovým úradom, a to len v rámci schválenia, a že akákoľvek aj vedľajšia úmluva, ktorá materiálne súvisí s týmto úkonom — v súdenom prípade prevzatie dlhu prevoditeľa mimo kúpnej ceny v smluve uvedenej —, nemôže založiť právny závázok a to ani vtedy, keby žalovaní z akéhokoľvek dôvodu neprispeli k tomu, aby sa kúpopredajná smluva mohla stať predmetom schválenia.
Za tohoto stavu veci neviaže žalovaných, že na krytie sporného dlhu podpísali žalobníkovi zmenku, že sľubovali mu zaplatenie zmenkovej sumy v určitom čase a bez výhrady, — lebo žalobníkova vedomosť o tom, za akých okolností došlo k prevzatiu ich dlhu, vylučuje jeho dobromyseľnosť aj keďby nebolo bývalo s ním výslovne ujednané, že zmenky môže uplatniť až po schválení úkonu Štátnym pozemkovým úradorn. Preto nemá v spore význam okolnosť, že dodatok osvedčenia z 22. septembra 1931 tohoto obsahu je falzum.
Žalobník sice netvrdil v spore, že by mu nebolo bývalo známe práve v dobe, keď prijal sľub žalovaných, že títo ujednávali kúpu nehnuteľnosti, dotyčne ktorej bolo potrebné schválenie Štátneho pozemkového úradu; v súdenom prípade nemohol by sa však žalobník dovolávať toho preto, lebo úkon sporného prevzatia dlhu žalovanými voči nemu stal sa bezplatne. Netvrdil totiž, že by bol sprostil svojho pôvodného dlžníka dotyčného záväzku a keďby sa aj bolo tak stalo, tento súc priamo zúčastnený na neplatnom ujednání, nemohol by ani uplatňovať také sprostenie.
Pretože podľa právneho stanoviska žalobník nemohol právom uplatniť spornú zmenku proti žalovaným, bolo treba rozsudok odvolacieho súdu zmeniť a rozhodnúť ako sa stalo.

Srov.: Úr. Sb. 375, 1866, 2028.

Citace:

č. 14735. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1087-1089.