NPD documents search: Váž. civ., 6 (1924), sv. 1

Čís. 5189.

Bol-li pachateľ v dobe, kedy blankozmenku objektívne proti úmluve vyplnil, subjektívne v omyle o tom, aká úmluva dotyčne vyplnenia zmenky vznikla, neľze ho uznať vinným trestným činom podľa § 404 tr. zákona.
(Rozh. zo dňa 15. januára 1935, Zm III 165/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti V. F., obžalovanému zo zločinu falšovania súkromých listín, na základe verejného pojednávania následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol tento rozsudok: Vyhovujúc zmätočnej sťažnosti z dôvodu zmätočnosti označeného v § 385 čís. 1a) tr. p., zrušuje najvyšší súd rozsudky oboch súdov nižších stolíc a na základe § 326 čís. 1 tr. p. oslobodzuje obžalovaného V. F. od obžaloby pre šesť zločinov falšovania súkromých listín podľa §§ 404 a 403 čís. 1 tr. z. Útraty trestného pokračovania znáša podľa § 482 tr. p. erár. O súkromoprávnych nárokoch najvyšší súd v smysle § 487 tr. p. nerozhoduje.
Dôvody:
V smysle § 385 čís. 1a) podaná časť zmätočnej sťažnosti je uplatňovaná preto, že obžalovaný bol omylne za vinného uznaný, lebo subjektívne nebol si vedomý trestného činu. Táto časť zmätočnej sťažnosti je základná.
Vrchný súd uznal obžalovaného vinným zo 6 zločinov podľa § 404 a § 403 č. 1 tr. z. spáchaných tým, že v P. dňa 17. februára 1927 od A., resp. Z. D. prevzal Drom P. Ch-om podpísané 4 zmenky po 10000 Kč a 2 zmenky po 20000 Kč, v úhrnnej čiastke 80000 Kč vystavené, ale — Čís. 5189 —
inak nevyplnené, s tou dohodou, že obžalovaný zmenky tieto môže eskomptovať, ďalej dať a splatnosťou vyplniť len potom, keď spoločný podnik »T. G.« a Z. D., tri nové mláťacie skrine s elevátormi odovzdá Dr. P. Ch-ovi, obžalovaný však zmenky proti tejto úmluve a bez privolenia podpisovateľa v máji alebo v júni 1927 rubopisom odovzdal Eskomptnej a hospodárskej banke, úč. spol. v T., s príkazom, že zmenky nemajú byť pred 1. októbrom 1927 zažalované; zmenky boly potom vyplnené datom splatnosti dňa 1. augusta 1927; obžalovaný tedy na to upotrebil zmenky, aby proti podpisovateľovi jestvovanie zmenkovej zaviazanosti dokazované bolo a banka tieto zmenky pred krajským s-dom v K. zažalovala, ačkoľvek vyjednané mláťacie stroje i do dnes neboly poškodenému dodané.
K trestnosti pre vyplnenie zmenky in bianko podľa § 404 tr. z. nestačí len dôkaz, že páchateľ vyplnil zmenku proti úmluve. Ku skutkovej podstate zločinu podľa citovaného paragrafu sa vyžaduje, aby páchateľ vyplnil bianko listinu vedome proti úmluve. Nakoľko tedy v tej dobe, keď zmenka objektívne proti úmluve bola vyplnená, bol pachateľ subjektívne v omyle o tom, aká úmluva vznikla dotyčne vyplnenia zmenky, vtedy neľze proti nemu vyrieknuť vinu podľa § 404 tr. z., lebo tento zločin je možno spáchať len úmyselne. Vrchný súd zistil, že dňa 17. februára 1927, keď obžalovaný prevzal v obžalobe uvedených 6 bianko zmeniek od Z. D., tento a A. D. koncipovali viac smlúv cieľom usporiadania právneho pomeru Z. D. s obžalovaným. Z týchto prijal obžalovaný smluvu s nadpisom »Végleges megállapodás« (Konečné dohodnutie), ktorú diktoval A. D. a písal ju Z. D. Obžalovaný túto dohodu prijal, tedy prijal aj tú podmienku dohody, že stránky si vymieňujú, že zmenky Dra Ch. sa nemôžu zhodnotiť a ďalej obracať a nemožno tieto zmenky so sročnosťou vyplniť, kým sa nestalo dodanie Drom Ch. objednaných hospodárskych strojov. Potom však obžalovaný pod zámienkou, že musí odcestovať a prv drevo na nádražie pre závod došlé vymeniť, sľúbil, že smluvu na nádraží podpíše, avšak neučinil to, uprchol a zmenky vzal so sebou. Podľa týchto zistení vrchného súdu obžalovaný objektívne porušil úmluvu, keď nechal vyplniť sročnosť zmeniek pred tým, než objednané stroje boly Dr. Ch-ovi dodané. Treba však skúmať, či v máji alebo v júni 1927, keď obžalovaný ďalej dal zmenky Eskomptnej banke v T., bol si vedomý toho, že ho viaže horeuvedená úmluva zo dňa 17. februára 1927. — — — — —
Vrchný súd zistil, že pred dňom 17. februára 1927 bolo dotyčne zmeniek Dra Ch. medzi stránkami smluvené to, čo obsahuje dohoda zo dňa 16. novembra 1927, totiž, že nebolo vymienené, že zmenky môžu byť rubopisom prevedené len, keď Dr. Ch. dostane od závodu Z. D. objednané stroje. Dňa 18. februára 1927 písal A. D. obžalovanému dopis, v ktorom ani nespomína dohodu zvanú »Végleges megállapodás«, ktorú obžalovaný predošlého dňa nepodpísal, hoci mal podpísať — a žiada len opisy iných, dňa 17. februára podpísaných listín. Nie je zistené, že v tomto dopise A. D. alebo neskoršie pred tým, než obžalovaný rubopisom previedol Ch-ove zmenky, A. a Z. D. by boli žiadali, aby obžalovaný dodatočne podpísal listinu, zvanú »Végleges megállapodás«, alebo aby vrátil Ch-ove zmenky. Naopak bolo vyvrátené tvrdenie Z. D., že by on bol 20. februára 1927 učinil trestné oznámenie proti obžalovanému u četníckej stanice v T. z príčiny odňatia zmeniek bez podpisu listiny, zvanej »Végleges megállapodás«. Zistené je konečne aj to, že v máji 1927 v kancelárii advokáta Dra W-a A. D. pokúsil sa uzavreť dohodnutie dotyčne právneho pomeru Z. D. s obžalovaným, a že vtedy bol koncipovaný spis —, podľa bodu VII. ktoreho sú zmenky Dra Ch. uvedené ako krycie zmenky, ktoré tehelňa G. — totiž obžalovaný — je oprávnená uplatniť, pokiaľ suma 300000 Kč by nebola krytá. Pri tomto stave veci mohol mať obžalovaný v máji alebo júni 1927 pochybnosti o tom, či trvá Z. D. na tom dohodnutí, čo obsahuje spis »Végleges megállapodás«, ktorý obžalovaný nepodpísal. To podporuje aj tá okolnosť, že zo zistených skutočností plynie, že po dni 17. februára 1927 ani Dr. P. Ch., ani A. a Z. D. nevedeli určite, či platí dohoda obsažená vo spise, zvanom »Végleges megállapodás«, alebo nie. — — — — — Z toho všetkého plynie, že aj poškodený Dr. P. Ch., ďalej Z. a A. D. nevedeli, či je obžalovaný viazaný dohodou, obsaženou v listine »Végleges megállapodás«, alebo nie. Táto nejasnosť bola tu, hoci menovaní sú ľudia inteligentní, veď P. Ch. je doktorom, D-ovci však boli vedúci činitelia továrne pre výrobu hospodárskych strojov. Nakoľko tedy menované, na otaznej dohode interesované osoby, samy nevedely po dni 17. februára 1927, či platí dohoda, obsažená v listine »Végleges megállapodás« alebo nie, mohol byť aj obžalovaný v tom — keď aj omylnom domnení — že neplatí, lež že platí dotyčne zmeniek Dra P. Ch. pôvodná dohoda zo dňa 16. novembra 1926. Poneváč ďalej neboly zistené také skutočnosti, z ktorých by plynulo, že by obžalovaný bol vedome vyplnil alebo dal vyplniť zmenky s porušením podmienok, obsažených v dohode zo dňa 16. novembra 1926, preto neľze vyrieknuť, že obžalovaný vedome proti úmluve vyplnil, resp. dal vyplniť zmenky, uvedené v obžalobe. Preto mýlil sa vrchný súd, keď uznal obžalovaného vinným zo zločinov podľa §§ 404 a 403 čís. 1 tr. z. Najvyšší súd tedy vyhovel zmätočnej sťažnosti, nakoľko na základe zistených skutočností uplatňuje dôvod zmätočnosti podľa § 385 čís. 1a) tr. p., a oslobodil obžalovaného od obžaloby.

Citace:

č. 5189. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 50-52.