NPD documents search: Váž. civ., 12 (1930), sv. 1

Čís. 5351.

Skutková podstata prečinu podla § 24, čís. 3 zák. čl. XIV:1914 — ak ide o zakázané rozšírovanie tlačiva — nie je daná, bolo-li jeho rozširovanie zakázané podla § 11 cit. zák.
Prekročenie takéhoto zákazu spadá po účinnosti zák. čís. 126/1933 Sb. z. a n. pod ustanovenie § 18, odst. 1 (so vzťahom na ustanovenie § 1, odst. 3) tohoto zákona.
(Rozh. zo dňa 10. júla 1935, Zm IV 379/35.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. V., obžalovanej z prečinu podla § 24, čís. 3 zák. čl. XIV: 1914, na základe zmátočnej sťažnosti obžalovanej z úradnej povinnosti zrušil z dóvodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. rozsudky nižších súdov čo do kvalifikácie zisteného trestného činu obžalovanej ako prečinu podla § 24, čís. 3 zák. čl. XIV:1914 a kvalifikoval jej trestný čin ako přestupek podla § 18, odst. 1 a § 1, odst. 3 zák. čís. 126/1933.
Z dovodov:
Preskúmajúc odsudzujúcu časť rozsudku vrchného súdu na základe zmátočnej sťažnosti obžalovanej z povinnosti úradnej, zbadal nájvyšší súd toto: Nižšie súdy v časti potvrdenej rozsudkem vrchného súdu uznaly obžalovanú vinnou prečinom rozširovania zakázaných tlačív podla § 24, čís. 3 zák. čl. XIV: 1914, ktorý spáchala tým, že vediac o zákaze, podla kterého ministerstvo vnútra zakázalo na Slovensku rozšiřovat všetky tlačivá, vydané »Medzinárodným sdružením badaterov biblie so sídlom v Prahe«, preca v dňoch 21. a 22. februára 1934 v T. a okolí předávala knihy »Élet« a »Teremtés«, vydané uvedeným sdružením, ktoré má ústredie v Magdeburku v Nemecku, tedy že rozšiřovala tlačivá, rozširovanie ktorých bolo ministerstvom z veřejných ohladov zakázané a ktoré boly vydané, resp. tlačené mimo zemí Československej republiky, hoci všetky tieto okolnosti jej boly známe.
Skutková podstata, ktorá zo skutkových podstat uvedených v § 24, čís. 3 zák. čl. XIV: 1914 v súdenom případe výlučné prichádza v úvahu, je však daná len vtedy, keď pachatel rozšiřoval tlačivá vylúčené z rozširovania podla § 10, odst. 3 cit. zák. čl., hoci o tomto zákaze vedel. Vrchný súd odvolává sa čo do zmieneného zákazu na výnos prezídia krajinského úřadu v Bratislavě zo dňa 30. novembra 1932, čís. 1/13095/ 1932 prez., ktorým bol podriadeným úradom intimovaný výnos ministerstva vnútra zo dňa 21. októbra 1932, čís. 44059/5.
Ustanovením § 19, odst. 1, čís. 2 zákona čís. 126/1933 bolo sice ustanovenie § 10, odst. 3 zák. čl. XIV:1914 zrušené, súčasne však bolo podla § 19, odst. 4 zák. čís. 126/1933 vyslovené, že nedotknutými zostávajú opatrenia, ktorými bola před účinnosťou tohoto zákona cudzozemským tlačivám odňatá poštovná doprava, alebo ktorými bolo zakázané ich rozširovanie podla § 10, odst. 3 zák. čl. XIV:1914, a že tieto opatrenia majú tenže účinok ako zákazy rozširovania tlačív podla § 10 zák. č. 126/1933. Za taký zákaz neťze však považovať citovaný už výnos ministerstva vnútra zo dňa 21. októbra 1932, čís. 44059/5, lebo týmto výnosom nebolo zakázané rozširovať tlačivá vydané »Medzinárodným sdružením badateťov biblie« podla § 10, odst. 3 zák. čl. XIV: 1914, ale — ako citovaný výnos výslovné uvádza — bolo podla § 11 cit. zák. čl. zakázané ďalšie rozširovanie na Slovensku všetkých tlačiv vydaných menovaným sdružením. Prekročenie takého zákazu nespadalo však pod trestné ustanovenie § 24, čís. 3 zák. čl. XIV: 1914, ale pod ustanovenie § 29, čís. 2 zák. čl. XIV: 1914 a za platnosti zákona čís. 126/1933 nespadá pod ustanovenie § 18, odst. 3, ale pod ustanovenie § 18, odst. 1, so vzťahom k ustanoveniu § 1, odst. 3 tohoto zákona.
Podla uvedeného neťze preto zistenú činnosť obžalovanej podriadiť ani pod ustanovenie § 24, čís. 3 zák. čl. XIV:1914, ani pod ustanovenie teraz platného (a. miernejšieho) předpisu § 18, odst. 3 zák. čís. 126/1933, ale v úvahu prichádza len skutková podstata přestupku podla § 18, odst. 1 cit. zákona, lebo obžalovaná předávala dom od domu neperiodické tlačivá v rozsahu prez 1 tlačový hárok, tedy kolportovala neperiodické tlačivá iné, než sú uvedené v odst. 1 § 1 zák. č. 126/1933, a tak prestúpila zákaz odst. 3 § 1 cit. zák. Táto kvalifikácia je miernejšia než kvalifikácia, na ktorú uznaly nižšie súdy, a je tedy daný v neprospěch obžalovanej hmotneprávny dóvod zmatočnosti podla § 385, č. 1 b) tr. p., ktorého třeba dbať z úradnej povinnosti (§ 385, odst. 2 tr. p.). Boly preto rozsudky nižších súdov z uvedeného dóvodu zmatočnosti zrušené podla § 33, odst. 1 por. nov. a trestný čin obžalovanej bol kvalifikovaný podla zákona.
Podotýká sa, že trestný čin obžalovanej nebolo možné kvalifikovat podla § 18, odst. 2, čís. 1 zák. čís. 126/1933, so vzťahom k § 2 cit. zák. lebo nebolo zistené, že by boí vydaný krajinským úradom v Bratislavě zákaz rozširovať závadné tlačivá podla § 2. Predchodiaci zákaz, vydaný citovaným výnosom ministerstva vnútra podla § 11 zák. čl. XIV; 1914, nemože byť považovaný za zákaz podla § 2, odst. 1 a 2 zák. čís. 126/1933, platný v době, spáchania činu, lebo § 11 zák. čl. XIV:1914 bol podla § 19, odst. 1, čís. 2 zák. čís. 126/1933 zrušený a dotyčné opatření, vydaných podla tohoto zrušeného ustánovenia, neobsahuje zákon čís. 126/1933 obdobného ustanovenia, ako obsahuje § 19, odst. 4 zák. dotyčné opatření vydaných podla § 10, odst. 3 zák. čl. XIV: 1914.

Citace:

čís. 5351. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 324-326.