Čís. 16153.

Úradovňa Všeobecného penzijného ústavu v Bratislavě nie je právnickou osobou a nemože sama ani žalovat’, ani byť žalovaná.1
(Rozh. z 27. apríla 1937, Rv III 1032/35.)
Najvyšší súd rozsudky oboch nižších súdov zbavil účinnosti a spor pre sporu prekážajúcu okolnost bodu 6 § 180 Osp. zastavil.
Dovody:
V súdenom případe bola žalovaná vo vlastnej osobě »Úradovňa Všeobecného penzijného ústavu v Bratislave«. Spor bol tiež proti nej vedený a prevedený, a ona bola odvolacím súdom vo vlastnom mene zaviazaná na zaplatenie žalobnej pohľadávky s príslušenstvom.
Podľa § 74, odst. 1, zák. z 21. februára 1929, č. 26 Sb. z. a n. je právnickou osobou, miože svojím menom nabývať práv a závázkov a před súdom žalovat’ a byť žalovaný Všeobecný penzijný ústav v Prahe a jeho riadným súdom je vecne příslušný súd v Prahe.
Jednotlivé »úradovne« sú podľa § 76 cit. zák. len orgánom Všeobecného penzijného ústavu v Prahe, patria do ich kompetencie úkony, uvedené v § 84, odst. 6, cit. zák., ale nemajú samostatnej sporovej právnej sobsobilosti.
Jestvuje tedy v súdenom spore na straně žalovanej sporu prekážajúca okolnost’ podľa bodu 6 § 180 Osp., ktorej si musí podľa § 505, odst. 1, Osp. a § 540 Osp. (v znění 10 čl. III zák. č. 23/1928 Sb. z. a n.) všimnúť Najvyšší súd z úradnej povinnosti bez ohľadu na rozhodnutie odvolacieho súdu a jeho právoplatnost’.
Pretože sa tento nedostatok napravit’ nedá, musely byť podľa §§ 547 a 505 Osp. rozsudky súdov nižších stolic zbavené účinnosti a spor podľa § 182 Osp. zastavený.

Srovn.: Sb. n. s. č. 11239, 12772, 12875.

Citace:

č. 8269. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: Právnické vydavatelství JUDr. V. Tomsa v Praze, 1929, svazek/ročník 10/2, s. 132-134.