Čís. 16143.

I. Pre posúdenie otázky, či zaměstnanec podlieha povinnému penzijnému poisteniu, sú smerodajné jedine práce zamestnancom skutočne vykonávané. Služebné postavenie zamestnanca a jeho vzdelanie nie sú rozhodné a k založeniu poistnej povinnosti nestačí ani výkon práč odborných, keď nie sú prácami duševnými.
Ručné vedenie kormidla lodi na základe odborných znalostí a skúseností nie je prácou duševnou.
II. Kormidelník, ktorý sám ručně vedie kormidlo lodi a dává rozkazy strojníkom dotyčné rychlosti lodi, správného zavesenia vlečných lodí a udržovania směru chodu vlečných lodí, nie je osobou dozorčou ani osobou práce prikazujúcou podla § 1 č. 6 lit a) zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.
(Rozh. zo 6. apríla 1937, Rv III 83/37.) Žalobník, ktorý bol zaměstnaný ako prvý kormidelník u žalovanej paroplavebnej spoločnosti, domáhal sa žalobou náhrady dochodku starobného, ktorý mu údajne ušiel preto, že žalovaná firma ho neprihlásila k povinnému penzijnému poisteniu.
Všetky tri sudy žalobu zamietly, Najvyšší súd z týchto
dovodov:
Penzijné poistenie zamestnancov bolo v oblasti práva slovenského upravené v době od 1. januára 1922 vládnym nariadením č. 16/1923 Sb. z. a n. až do 1. januára 1929, keď vstúpil v platnost’ zákon č. 26/1929 Sb. z. a n. Třeba preto posudzovať otázku, či zamestnanie žalobníka podliehalo povinnému penzijnému poisteniu, podťa usťanovenia toho zákonného předpisu, do platnosti ktorého spadalo, a nie — ako to nižšie sudy mylné urobily — výlučne podla zák. č. 26/1929 Sb. z. a n. Podla ustánovenie § 1 vl. nar. 16/1923 Sb. z. a n. podliehal povinnému penzijnému poisteniu každý zaměstnanec, ktorý nevykonával převážnou váčšinou práce podřadné alebo práce, ktorých vykonavatelia sa nepokládali za obchodných zamestnancov. Súčasne stanovil tento §, že poisteniu podliehajú najmá zaměstnanci vykonávajúci prevažne práce duševné alebo dozorčie. Zákon č. 26/1929 Sb. z. a n. převzal toto všeobecné ustanovenie v § 1, odst. 2, a v odst. 1 uvádza ako příklady jednotlivé zamestnania podliehajúce povinnému poisteniu. Je preto pre spor rozhodnou otázka, či žalobník vykonával práce prevažne duševné alebo bol dozorčou osobou, lebo to, že by žalobník patřil medzi niektorý druh zamestnancov uvedených ako příklad v bode 1 § 1 cit. zák., žalobník ani netvrdil.
Nižšie súdy zistily, že pravidelná práca žalobníka pozostávala v ručnom riadení kormidla lodi a vo výkone dozoru na vlečné lodě, ktorý dozor pozostával v zistení, či vlečné lodě sú správno zavesené a v prípadnom udeťovaní pokynov kormidelníkom vlečných lodí, aby predlžili laná a išli určitým smerom. Ďalej zistily nižšie súdy, že žalobník zastupoval niekedy kapitána, že dával rozkazy druhému kormidelníkovi a obsluhe vlečných lodí. Na základe týchto zistených okolností došly nižšie súdy k závěru, ža žalobník nevykonával prevažne práce duševné alebo dozorčie a že preto nepodliehal penzi]nému poisteniu.
Dovolacia žiadosť napáda toto zistenie nižších súdov pre kusosť a rozpor so spismi. Nečiní to však pirávom. Pre posúdenie otázky, či zamestnanie podlieha povinnému penzijnému poisteniu, sú smerodajné jedine práce zamestnacom skutočne vykonávané. Služebné postavenie zamestnanca a jeho vzdelanie nie sú rozhodné a nestačí k založení poistnej povinnosti ani výkon práč odborných, keď nie sú prácami duševnými. Neobstojí preto dovolacia žiadosť, pokiať napáda rozsudky nižších súdov, že pri určení poistnej povinnosti žalobníka nemalý zreteť na tieto okolnosti, preukázané výsledkami vykonaného dokazovania.
Ručné vedenie kormidla na základe odborných znalostí a skúseností nie je prácou duševnou, ako to nižšie súdy správné vypovedaly a odovodnily. Okolnost’, či je to práca vyššieho druhu (odborná), neprichádza v úvahu, lebo pre vznik poistnej penzijnej povinnosti je rozhodné len, či žalobník konal práce duševně alebo dozorčie.
Rozkazy dávané strojníkom dotyčné rychlosti lodi kormidelníkom lodí, dotyčné správného zavesenia vlečných lodí a udržovanie směru chodu vlečných lodí, taktiež rozkazy vydávané pri střetnutí sa dvoch lodí, majú za ciel’ vykonanie práč, ktoré sú nutné k tomu, aby kormidelník mohol loď správné viesť. Kormidelník, ktorý vedie sám ručně kormidlo á tieto rozkazy vydává, připadne na ich splnenie dohliada, nie je preto osobou dozorčou, ani osobou práce prikazujúcou podľa § 1 bodu 6 zák. č. 26/1929 Sb. z. a n.
Nižšie sudy zistily, že žalobník niekedy zastupoval kapitána, že však to nebola jeho pravidelná činnost’. Žalobník navrhoval v odvolacom pokračovaní dokaž svedkami na to, že bol stálým zástupcom kapitána, a uvádzal, že tito svedkovia, ktorí so žalobníkom viac ciest konali, potvrdia, že zastával kapitánsku funkciu. Ako už bolo uvedené, sú pre posúdenia otázky, či žalobník podliehal povinnému penzijnému poisteniu, rozhodné len skutočne vykonané služby a práce. Keby tedy aj pravdě zodpovedalo, že žalobník bol stálým zástupcom kapitána, podliehal by penzijnému poisteniu len vtedy, keby prevažne vykonával služby ako kapitán a nie ako kormidelník. To však žalobník ani sám netvrdil, a to by nemohli dosvědčit’ ani navrhovaní svedkovia, ktorí so žalobníkom len niekoľko ciest vykonali. Neporušil preto odvolací súd právo formálně, keď tieto nerozhodné dokazy nevykonal.

Citace:

č. 16143. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 734-736.