NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 6289.

Sborový súd prvej stolice je v pokračovaní podľa § 425, odst. 2 tr. p. oprávnený použiť aj predpisu § 329, odst. 2 tr. p. a dať vyhlásiť rozsudok obžalovanému dožiadaným sudcom.
Odmietnuť zmätočnú sťažnosť podľa § 32, odst. 1 por. nov. môže len príslušný súd, u ktorého mala byť zmätočná sťažnosť podaná.
(Rozh. zo dňa 15. novembra 1938, Zm III 465/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin podľa §§ 70, 301 tr. z. zamietol sťažnosť obžalovaného B.
Dôvody:
Proti usneseniu súdu prvej stolice, ktorým bolo odmietnuté podľa § 32 por. nov. prevedenie zmätočnej sťažnosti obžalovaného B., podal tento obžalovaný včas sťažnosť. Sťažovateľ namieta, že podľa § 78, odst. 1 tr. p. mal byť rozsudok vrchného súdu doručený s riadnym poučením a že len od tohoto doručenia by mu teprv počala bežať lehota k podaniu zmätočnej sťažnosti, že mu rozsudok mal doručiť vrchný súd sám alebo prostredníctvom súdu prvej stolice, že sa vyhlásenie rozsudku nemalo stať dožiadaným súdom a že v dôsledku toho bol oprávnený podať zmätočnú sťažnosť u vrchného súdu podľa § 431, odst. 1 tr. p. a že len vrchný súd mohol prevedenie zmätočnej sťažnosti odimetnuť ako opoždené, lebo u neho bolo prevedenie podané. Námietkam týmto neľze prisvedčiť.
Ustanovenie § 78, odst. 1 tr. p. ako všeobecný predpis môže sa upotrebiť len vtedy, keď trestný poriadok pre určitý prípad neustanovuje postup zvláštny. Pre doručenie alebo vyhlásenie rozsudku odvolacieho súdu je dané zvláštne ustanovenie v § 425, odst. 2 tr. p. a možno preto užiť v tomto prípade len tohoto ustanovenia, podľa ktorého súd prvej stolice obžalovanému, ktorý nebol na odvolacom hlavnom pojednávaní prítomný ani v ňom zastúpený, vyhlási rozsudok vrchného súdu po prípade pokračuje podľa § 329, odst. 3 tr. p., t. j. rozsudok obžalovanému doručí. V § 425 tr. p. nie je sice výslovné ustanovenie, že súd prvej stolice môže dať rozsudok vrchného súdu obžalovanému vyhlásiť dožiadaným súdom, tak ako to ustanovuje § 329, odst. 2 tr. p. pre pokračovanie pred súdom prvej stolice, ale podľa § 418, odst. 1 tr. p. možno čo do odvolacieho hlavného pojednávania užiť obdobne predpisov hlavy XVIII. trest. poriadku a je preto prípustné na vyhlásenie rozsudku vrchného súdu použiť aj predpis § 329, odst. 2 tr. p. Postupoval tedy správne súd prvej stolice, keď podľa obdoby ustanovenia § 329, odst. 2 tr. p. dal obžalovanému rozsudok vyhlásiť dožiadaným okresným súdom. Keď obžalovaný ihneď u tohoto dožiadaného súdu zmätočnú sťažnosť ohlásil, treba lehotu k prevedeniu zmätočnej sťažnosti počítať od tejto ohlášky. Z obsahu zápisnice spísanej u okres. súdu v P. plynie, že obžalovaný doručenie rozsudku nežiadal a že bol riadne poučený o lehote i mieste, kde má prevedenie zmätočnej sťažnosti podať. Ustanovenia § 431, odst. 1 tr. p. sa sťažovateľ mylne dovoláva, lebo tu nejde o prípady tam uvedené, ale o rozsudok vrchného súdu vynesený v druhej stolici a je tedy čo do miesta, kde malo byť prevedenie zmätočnej sťažnosti podané, rozhodný predpis § 431, odst. 4 tr. p.
Mylný je aj ten názor sťažovateľov, že prevedenie zmätočnej sťažnosti malo byť odmietnuté vrchným súdom, u ktorého bolo podané. Ustanovenie § 32, odst. 1 tr. p. nemá ten smysel, že ktorýkoľvek súd, u ktorého bola zmätočná sťažnosť podaná, môže ju odmietnuť, ale treba mu rozumeť tak, že ju môže odmietnuť len ten súd, u ktorého mala byť podaná, tedy súd podľa § 431, odst. 4 tr. p. príslušný. Neprekročil preto krajský súd obor svojej pôsobnosti, keď prevedenie zmätočnej sťažnosti odmietol.
Poneváč sťažovateľ zmätočnú sťažnosť ohlásil dňa 23. júla 1938 a na odvolacom hlavnom pojednávaní prítomný nebol, mal podať pre vedenie zmätočnej sťažnosti podľa §§ 388, 431, odst. 4 tr. p. do ôsmich dní od ohlášky u súdu prvej stolice. Obžalovaný podal sice prevedenie na poštu dňa 30. júla 1938, ale adresoval ho vrchnému súdu, ktorý ho dňa 2. augusta 1938 podal k doprave poštou príslušnému krajskému súdu v T., tedy už po uplynutí lehoty stanovenej v § 388 tr. p. Správne preto uznal súd prvej stolice, že prevedenie zmätočnej sťažnosti bolo podané opoždene. Bezzákladná sťažnosť bola podľa § 379, odst. 4 tr. p. zamietnutá.

Citace:

č. 6289. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 401-403.