Č. 3948.

Úrazové poistenie (Slovensko): Keď zaměstnavatel nezaplatil včas povinný příspěvek za svojho hospodářského robotníka, nemá tento pri úrazu proti pokladnici nárok na úrazovú podporu, môže však nárok takový uplatniť proti zaměstnavateli u riadného sudu.
(Nález zo dňa 26. septembra 1924 č. 9553.)
Prejudikatura: Boh. 3096 a 3771 adm.
Vec: Firma Cukrovar v T. proti ministerstvu zemedelstva expositura pre Slovensko stran poistenia Josefa F. u Slovenskej pokladnice pre hospodářských robotnikov.
Výrok: Sťažnosť zamietá sa ako neopodstatněná.
Dôvody: Hospodářský robotnik Josef F. sťažujúcej si firmy utrpěl na velkostatku v L. patriacom firmě úraz ťažkým poraněním. Slovenská pokladnica pre hospodářských robotnikov rozhodnutím zo dňa 13. októbra 1922 uznala sice, že Josef F. úrazom stal sa trvale 33% práce neschopným a že by mu prináležala úrazová podpora počínajúc 14. týždňom po úraze t. j. od 10. decembra 1920 v mesiačných čiastkách 66 Kč a to od Slovenskej pokladnice, keby bol zaměstnavatel cukrovar v T. zakonitej povinnosti na rok 1920 dľa § 8 zák. čl. XVI:1900 vyhověl — kedže sa ale tak zo strany zaměstnavatele nestalo, odoprela nárok ten a zamietá výplatu podpory lebo šetřením bolo zistené, že zaměstnavatel nezaplatil do 1. aprila 1920 v smysle ustanovenia § 18 nariad. č. 14100/1905 povinný prispevok u obecného představenstva, ale urobil tak až dňa 23. marca 1922. Následkom toho nemálo poistenie na r. 1920 platnosti a zodpovédá v smysle § 24 zák. čl. XIV:1902 zaměstnavatel oproti pokaličenému robotnikovi za všetku škodu právě tak, ako keby prispevok vôbec bol nezaplatil.
Proti tomuto rozhodnutiu podal cukrovar odvolanie k expositure min. zemed. v B. namietajúc, že nie je vinou cukrovaru, že notářský úřad v R. včas od cukrovaru poistné příspěvky nevybral a navrhoval, aby Slovenskej pokladnici pre hospodářských robotnikov uložené bolo placeníe renty už aj preto, že vybrala dodatočne příspěvky.
Expositura min. zemed. pre Slovensko rozhodnutím 20. augusta 1923 zamietla odvolanie cukrovaru a potvrdila rozhodnutie pokladnice z následovných dôvodov:
»Josef F. bol ako hospodářský sluha v smysle § 8 zák. čl. XVI z r. 1900 a § 5 nar. min. pre správu Slovenska zo dňa 24. júla roku 1920 č. 45/20 U. N. osobou, ktorá podliehala povinnému úrazovému poisteniu u Slovenskej pokladnice pre hospodářských robotnikov v B. V dôsledku toho bol dľa § 8 zák. čl. XVI z roku 1900 a § 5 výše uvedeného nar. jeho zaměstnavatel povinný přihlásiť ho k úrazovému poisteniu a zaplatiť za něho na rok 1920 poistný prispevok a to predom.
Dľa ustanovenia § 6 nar. býv. uh. min. orby číslo 1500 z roku 1912 mal sa prispevok ten zaplatiť najneskoršie do 1. aprila roku 1920 a to cestou obecného úřadu. Je to posledný termín, do ktorého môže zaměstnavatel v smysle § 8 zák. čl. XVI z roku 1900 splniť svoju povinnosť, aby ho nezastihly následky § 24 zák. čl. XIV z roku 1902. Z přiložených spisov vidno, že zaměstnavatel nezaplatil poistný prispevok ani do dňa úrazu, v dôsledku čoho nebol zraněný pre případ úrazu vôbec poistený a nemá tudíž také nárok na úrazovú podporu od Slovenskej pokladnice. Poneváč menovaný zaměstnavatel nesplnil povinnosť uloženu mu § 8 zák. čl. XVI z roku 1900, ručí v smysle § 24 zák. čl. XIV z roku 1902 za škodu, ktorá tým zanedbáním vzešla zraněnému.
K námietkám zamestnavatela v odvolání sa podotýká, že § 6 nar. býv. min. orby č. 1500 z roku 1912 ukládá sice obciam povinnosť, aby už v novembri roku predcházejúceho popis čelaďe, ale týmto nariadenim zôstalo nedotknuté ustanovenie § 8 zák. čl. XVI z roku 1900, dľa ktorého je zaměstnavatel povinný platiť poistné příspěvky predom bez ohľadu na to, jetsli obec uloženu jej povinnosť vykonává a ako ju vykonává.
Ani okolnosť, namietaná zaměstnavatelem cukrovarom t-ským, že Slovenská pokladnica pre polnohospodarských robotnikov přijala poistný prispevok až v r. 1922, nezakládá povinnosť tejto pokladnice platiť podporu z úrazu, ktorý sa stal dňa 10. septembra 1920, lebo úrazová renta môže byť plátěná len členom a tým Josef F. v době úrazu nebol, lebo nebol za něho v smysle § 8 zák. čl. XVI z roku 1900 poistný prispevok predom zaplatený. Nárok na úrazovú rentu musí Josef F. uplatniť v případe, že zaměstnavatel nesplní povinnosť uloženu mu § 24 zák. čl. XIV z roku 1902, cestou riadného příslušného súdu«.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie uvážil nss následovně: Nárok na podporu z pokladnice pre gazdovských robotnikov a sluhov majú dľa III. hlavy zák. čl. XVI:1900 jednak osoby, ktoré dľa § 2 za členov pristúpili a členský prispevok zaplatili, jednak ale aj gazdovský sluhovia, ktorí sice nie sú členmi pokladnice, jejich zaměstnavatel ale je povinen platiť za ne pokladnici prispevok dľa § 8 cit. zák. (čl. 23 cit. zák.).
Dľa § 6 nariad. min. orby č. 1500:1912 je obecné představenstvo povinné súčasne so všeobecným predpisom dané najneskoršie však v mesiaci novembri sopisať zamestnavatelov a hospodářských sluhov, aby tak bol získaný podklad pre vybranie príspevkov zaměstnavatelských na budúcí rok. Zaměstnavatel je povinen bez dalšieho vyzvania zaplatiť za svoju čelaď ročně příspěvkové prémie naň pripadajúce najneskoršie do 1. aprila toho ktorého roku. Podporu v případě úrazu dľa § 23 cit. zák. obdržia oni robotnici, ktorí boli do registru zapísaní a za ktorých zaměstnavatel najneskoršie 30 dní před úrazom příspěvky zaplatil a to i keby neboli členmi poklad-l nice.
Utrpí-li úraz hospodářský robotnik, ktorí nebol do registru zapisaný a za něho nebol včas prispevok zaměstnavatelem zaplatený, nemôže sa dľa cit. nar. požadovať pre něho podpora od pokladnice a zaměstnavatel ručí dľa § 24 zák. čl. XIV:1902 za škodu, ktorá vznikla robotnikovi následkom opomenutia zamestnavatela.
Sťažnosť nepopierá, že za Josefa F. příspěvky najneskoršie 30 dní před utrpěným úrazom nezaplatil, myslí však, že pokladnica pres to bola povinná podporu Josefovi F. vyplatiť, lebo bol už do registru zapisaný a tedy poistený.
Nss bol už vyslovil právný názor v nál. Boh. 3771 adm., že predpokladom pre vyplatenie podpory za strany pokladnice je, aby aj prispevok zamestnavatela bol včas vyplatený. Tohoto právného názoru pridržiava sa nss i v danom případě, takže námietka táto je bezdôvodná, spolu aj s námietkou, že sa zaměstnavatel nezaviazal příspěvky za Josefa F. dľa § 20 zák. čl. XIV:1902 zaplatiť.
Pokial sťažnosť namietá, že opomenutia obce nemôže padať na vrub sť-la, je námietka tato neopodstatněná, lebo úřad nerozhodoval a ani rozhodovať nemohol, že sť-l má Josefu F. podporu onu vyplatiť, ale odkázal pokaličeného v tej příčině na porad práva. Pokial sa úřad zabýval s otázkou tou pre svoj výrok o tom, že pokladnica nie je povinná platiť podporu, podotýká sa, že dľa cit. min. nar. bolo povinnosťou sť-la, aby bez ďalšieho vyzvania sám příspěvky zaplatil a nečakal až obec ho k tomu vyzve a příspěvky vyberie.
Konečně namietá sťažnosť, že keď pokladnica přijala dodatočne prispevok, nemôže odopritť ani výplatu renty. Nss bol už vyslovil právný názor, že min. nar. č. 1500/1912 nerobí rozdielu, či pokladnica přijme příspěvky dodatočne, ale že rozhoduje jediné, či boly najneskoršie 30 dní před úrazom zaplatené. Na tomto právnom názoru v nál. Boh. 3096 adm. vyslovenom trvá nss i v danom případe a stranu k dôvodom nálezu toho odkazuje.
Kedže ale nerozhoduje pre povinnosť pokladnice, rentu platiť, okolnosť či příspěvky dodatočne přijala od zamestnavatela — je i táto námietka neopodstatněná.
I bola sťažnosť zamietnutá ako neopodstatněná.

Citace:

č. 3948. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/2, s. 457-460.