NPD documents search: Váž. tr., 13 (1931)

Čís. 4487.

Návrh súkromnej strany (§§ 112 tr. zák., 41 odst. I. tr. p.) možno i pri trestných činoch, stihateľných na hlavnú súkromnú obžalobu a patriacich do oboru pôsobnosti okresného súdu, v zákonnej lehote platne podať aj u štátneho zastupiteľstva. Nevyžaduje sa, aby návrh bol štátnym zastupiteľstvom odovzdaný príslušnému súdu eště v lehote § 112 tr. zák.
(Rozh. zo 7. októbra 1932, Zm IV 190/32.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. P., obžalovanému z prečinu urážky na cti, na základe verejného pojednávania o opravnom prostriedku generálneho prokurátora podľa § 441 tr. p. takto sa usniesol: Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p., uznáva sa dôvodným a vyslovuje sa, že pravoplatným rozsudkom krajského súdu v Košiciach zo dňa 6. októbra 1931 čís. To 583/31-25 bol porušený zákon v ustanoveniach § 112 tr. zák. a § 525-I. tr. p. Usneseme toto nemá proti stránkám účinku.
Dôvody:
Školský inšpektor M. S. v M. podáním, došlým na štátne zastupiteľstvo v Košiciach dňa 24. novembra 1928, žiadal o zavedenie trestného pokračovania proti M. P. preto, že tento dňa 3. novembra 1928 v M. pred viac osobami preniesol o ňom výrok »S, je sprostý, blbec, somár«. Štátne zastupiteľstvo videlo vo výrokoch P-ových iba súkromožalobný prečin urážky na cti podľa § 2 zák. čl. XLI:1914 a odstúpilo oznámenie urazeného okresnému súdu v Michalovciach k príslušnému pokračovaniu. Oznámenie to došlo k menovanému okresnému súdu dňa 20. februára 1929. Okresný súd v Michalovciach po prevedenom pokračovaní uznal rozsudkom zo dňa 17. septembra 1930 M. P. vinným prečinom urážky na cti podľa § 2 zák. čl. XLI:1914 a odsúdil ho na peňažitý trest 100 Kč (v prípade nevymožiteľnosti tohoto trestu na 3 dni väzenia) podmienečne na 1 rok. Na odvolanie obžalovaného zmenil krajský súd v Košiciach rozsudkom zo dňa 6. októbra 1931 rozsudok súdu prvej stolice a obžalovaného M. P. podľa § 326 čís. 2 tr. p. od obžaloby osvobodil. Výrok svoj odôvodnil tým, že vraj súkromný návrh, v smysle § 6 zák. čl. XLI:1914 v tejto veci k stíhaniu potreebný, bol učinený opozdene, nakoľko nebol u príslušného okresného súdu (t. j. u okresného súdu v Michalovciach) podaný v lehote stanovenej v § 112 tr. zák. Cit. rozsudok krajského súdu v Košiciach stal sa hradiac na ustanovenie § 556 tr. p. pravoplatným. Krajský súd v Košiciach mal svoj osvobodzujúci výrok založiť na ustanovení § 326 bodu 4 tr. p. a nie na bode 2 tohoto §, lebo podľa dôvodov jeho rozsudku ide o nedostatek súkromného návrhu k zákonnému podaniu obžaloby.
Podľa § 525-I. tr. p. tak trestné udania, ako aj návrhy obžaloby (§ 41-I. tr. p.) majú byť učinené u príslušného okresného súdu. Ale v tom istom predpise je tiež ustanovené, že aj štátne zastupiteľstvá sú povinné ich prijať a odovzdať v smysle § 89 II. tr. p. príslušnému súdu. Z tohoto predpisu (menovite aj z citácie § 41 I. tr. p.) sa nepochybne podáva, že ku platnému podaniu súkromného návrhu stačí, a to aj pri trestných činoch stihateľných na hlavnú súkromnú obžalobu a patriacich do oboru pôsobnosti okresných súdov, keď návrh — ovšem v predpísanej lehote — bol oprávnenou osobou podaný u štátneho zastupiteľstva. Nevyžaduje sa, aby návrh ten bol ešte v spomenutej lehote odovzdaný príslušnému súdu. Ako už bolo uvedené, žiadal hlavný súkromný žalobca M. S. o zavedenie trestného pokračovania proti M. P. pre prečin urážky na cti, spáchaný 3. novembra 1928, podáním, ktoré došlo ku štátnemu zastupiteľstvu v Košiciach dňa 24. novembra 1928. Bol tedy návrh hlavného súkromného žalobcu u štátneho zastupiteľstva nepochybne podaný pred uplynutím 3 mesiacov odo dňa, kedy sa žalobca o spáchanom čine, príp. jeho páchateľovi dozvedel, tedy v lehote, stanovenej v § 112 tr. zák. Keď krajský súd v Košiciach k tejto okolnosti nehľadel majúc za to, že súkromný návrh možno platne učiniť iba u príslušného súdu, a obžalovaného M. P. od obžaloby osvobodil práve pre nedostatek súkromného návrhu, porušil zákon v ustanoveniach § 112 tr. zák. a § 525 I. tr. p. V dôsledku toho bolo vyhoveť opravnému prostriedku pre zachovanie právnej jednotnosti, podanému generálnou prokuratúrou, a vysloviť, že v cit. ustanoveniach bol porušený zákon. Poneváč obžalovaný M. P. bol cit. pravoplatným rozsudkem krajského súdu v Košiciach oslobodený, nemôže mať toto rozhodnutie účinku voči stránkám.

Citace:

Čís. 4487. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 228-229.