Čís. 6140.

Stíhaním trestných činov podľa zák. čl. XL:1914 nechrání zákon žiadne práva súkromných osôb, ale výhradne len verejnoprávny záujem státu, záležajúci v ochrane osob vrchnostenských; v takýchto prípadoch prislúcha právo zastupovať obžalobu jedine štátnemu zástupcovi, nie však členovi alebo orgánovi vrchnosti, proti ktorému trestný čin smeroval; tito nemôžu prichádzať v úvahu ako poškodení.
(Rozh. zo dňa 15. februára 1938, Zm IV 695/37.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin násilia proti orgánu vrchnosti odmietol zmätočnú sťažnosť Dr. B.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného sudu, ktorým bol potvrdený rozsudok sudu prvej stolice, oslobodzujúci obžalovaného A. od obžaloby pre prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914, podal ako poškodený Dr. B. (proti ktorému ako úradnému ohľadačovi masa smeroval zažalovaný čin) zmätočnú sťažnosť, v ktorej — vystupujúc tak ako náhradný súkromný žalobca (§ 52, odst. 2 tr. p.) — sa domáhá odsúdenia obžalovaného v smysle obžaloby pre prečin násilia proti orgánu vrchnosti podľa § 4, odst. 2 zák. čl. XL:1914, resp. pre zločin násilia proti vrchnosti podľa § 2 citovaného zákona.
Sťažovateľ nie je oprávnený k podaniu tohoto opravného prostriedku. V smysle § 383, odst. 3, čís. 2 b) tr. p. a § 31, odst. 1 por. nov. prislúcha sice poškodenému právo podať opravný prostriedok proti sprosťujúcemu rozsudku, ked žalobca opravného prostriedku nepoužil, — v tomto prípade nemožno však považovať sťažovateľa za poškodeného s hľadiska trestného činu hore označeného.
Podľa § 13, odst. 6 tr. p. poškodený je ten, ktorého jakékoľvek právo bolo poškodené alebo ohrožované spáchaným alebo pokušeným trestným činom.
Hovorí-li však zákon v tomto ustanovení o poškodenom, je jasné, že hovorí o poškodenom ako o osobe súkromnej, a hovorí-li o jeho právach, môžu to byť len práva súkromné, ktoré trestným činom boly porušené alebo ohrožované.
Stíháním trestných činov uvedených v zák. čl. XL:1914 o trestnej ochrane úradov nechrání zákon žiadne právo súkromných osôb, ale výhradne len verejnoprávny záujem štátu, záležajúci v ochrane osôb vrchnostenských.
Nakoľko však ide výlučne o porušenie zaujmu z oboru verejného práva, v týchto prípadoch — tedy aj v súdenom prípade — prislúcha právo k zastúpeniu obžaloby jedine štátnemu zástupcovi a nie je k tomu oprávnená osoba iná, najmä činom dotknutý orgán, alebo člen vrchnosti, ktorý ako poškodený nemôže prichádzať v úvahu, poneváč trestným činom podla citovaného zákona nebolo porušené alebo ohrožené žiadne jeho právo súkromné. Je tedy zmätočná sťažnosť Dr. B. podaná osobou k tomu neoprávnenou a bola preto v smysle § 434, odst. 3 tr. p. odmietnutá.

Citace:

č. 6140. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 125-126.