Čís. 6171.

K § 462, odst. 1 tr. p.
V obnovenom pokračovaní môže byť znova vymeraný trest len vtedy, nastala-li zmena v otázke viny alebo kvalifikácie činu.
Úplné alebo čiastočné zrušenie drievejšieho rozsudku vo veciach patriacich pred súd porotný prichádza v úvahu len vtedy, keď porotcovia zistili skutkový stav úplne alebo aspoň zčasti odlišný od pôvodného skutkového zistenia.
Porušenie týchto zásad zakladá zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p.
(Rozh. zo dňa 1. apríla 1938, Zm IV 109/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. a spol. pre zločin podľa §§ 70, 279 a 280 tr. z., zmätočnú sťažnosť obžalovaného čiastočné odmietol a čiastočne zamietol; z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, č. 4 tr. p. zrušil rozsudok porotného súdu, pokiaľ týmto rozsudkom bol následkom obnoveného trestného pokračovania čiastočne vo vymere trestu zrušený rozsudok najvyššieho súdu č. j. Zm IV 271/35-4, a tento rozsudok ponechal podľa § 462, odst. 1 tr. p. v platnosti; zmätočnú sťažnosť verejného žalobcu, uplatňujúcu dôvod zmätočnosti podľa § 385, č. 3 tr. p. poukázal na toto rozhodnutie.
Z dovodov:
Najvyšší súd nezaoberal sa meritorne so zmätočnou sťažnosťou verejného žalobcu, poneváč zistil, že sa tu vyskytuje zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p., na ktorý v smysle posl. odst. cit. paragrafu treba vždy vziať zreteľ z úradnej povinnosti. Podľa spisov bol obžalovaný rozsudkom krajského ako porotného súdu v K. zo dňa 6. marca 1935, č. j. Tk VI 1830/34-51, uznaný vinným zločinom úmyselného usmrtenia manželky podľa §§ 279, 280 tr. z., spáchaným podľa zistenia porotcov a podľa rozsudku tak, že v noci na 1. júla 1932 v L. svoju duševne nie celkom zdravú manželku, zahrdúsil a potom zahrdúsenú odniesol na záhradu J., kde ju hodil do studne, alebo ju nezisteným spôsobom pozbavil vedomia a potom ju hodil do zmienenej studne, kde sa utopila, a bol odsúdený na základe § 280 tr. z. za použitia § 92 tr. z. k trestu dvanásť rokov káznice ako trestu hlavnému a podľa § 289 tr. z. k strate úradu na dobu päť rokov ako trestu vedľajšiemu.
Rozsudkom najvyššieho súdu zo dňa 7. septembra 1935, č. j. Zm IV 271/35-4, bola zmätočná sťažnosť obžalovaného, uplatnená proti horejšiemu rozsudku, čiastočne odmietnutá, čiastočne zamietnutá a bolo vyhovené zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu uplatňujúcej dôvod zmätočnosti podľa § 385, čís. 3 tr. p., rozsudok bol vo výroku o hlavnom treste zrušený a tento bol obžalovanému znova vymeraný na základe § 280 tr. z. s použitím § 91 tr. z. káznicou v trvaní pätnásť rokov.
Usnesením vrchného súdu zo dňa 30. augusta 1937 bola v prospech odsúdeného v smysle § 456, posl. odst. tr. p. povolená obnova trestného pokračovania a bolo nariadené podľa § 457, odst. 1 tr. p. nové porotné hlavné pojednávanie.
Po prevedenom porotnom hlavnom pojednávaní, konanom dňa 29. a 30. septembra 1937 u krajského ako porotného súdu v K., porotcovia kladným zodpovedaním prvej skutkovej otázky v podstate zistili ten istý skutkový stav, ktorý tvoril základ k odsúdeniu obžalovaného v drievejšom rozsudku (Tk VI 1830/34-51) a kladným zodpovedaním otázky právnej podriadili čin obžalovaného pod tú istú kvalifikáciu, jaká bola v drievejšom rozsudku.
V dôsledku uvedeného krajský ako porotný súd v smysle § 462 tr. p. čiastočne zrušil drievejší rozsudok porotného súdu zo dňa 6. marca 1935 č. j. Tk VI 1830/34-51 i rozsudok najvyššieho súdu zo dňa 7. septembra 1935, č. j. Zm IV 271/35-4 a uznal obžalovaného vinným rovnako zločinom úmyselného zabitia manželky podľa §§ 279, 280 tr. z. a odsúdil ho na základe § 280 tr. z. za použitia § 92 tr. z. k trestu káznice v trvaní dvanásť rokov ako trestu hlavnému a podľa § 289 tr. z. k strate úradu na päť rokov ako k trestu vedľajšiemu.
Z výrazu »čiastočne sa zrušuje« vzhľadom na to, že jako sám skutok tak i jeho kvalifikácia obsažené v drievejšom rozsudku (Tk VI 1830/34-51, Zm IV 271/35-4) zostaly v rozsudku vynesenom následkom obnovy tie isté, treba mäť za to, že čiastočné zrušenie drievejších rozsudkov vzťahuje sa len na výrok o treste. Avšak týmto čiastočným zrušením drievejších rozsudkov vo výroku o treste a vymeraním nového trestu porušil krajský ako porotný súd zákon v ustanovení § 462, odst. 1 tr. p. a prekročil obor svojej pôsobnosti. Zo znenia § 446 tr. p. je zrejmé, že obnova trestného pokračovania v prospech odsúdeného je prípustná len čo do otázky viny a kvalifikácie trestného činu a že trest môže byť znova vymeraný len následkom zmeny vo vine alebo kvalifikácii činu.
Podľa § 462, odst. 1 tr. p. súd na základe výsledku hlavného pojednávania (vo veciach patriacich pred porotu zrejme na základe rozhodnutia porotcov o skutkových otázkách) buď ponechá drievejší rozsudok v platnosti, alebo ho zčasti, alebo celý zruší a vynesie nový rozsudok.
Z toho jasne plynie, že úplné alebo čiastočné zrušenie drievejšiho rozsudku prijde v úvahu vo veciach patriacich pred súd porotný len vtedy, keď rozhodnutie porotcov je čo do skutkového zistenia úplné alebo aspoň čiastočné odlišné od pôvodného skutkového zistenia.
Keď však porotcovia v obnovenom pokračováni kladným zodpovedaním skutkovej otázky prijali za zistený ten istý skutkový stav, na základe ktorého bol vynesený drievejší rozsudok, nemali už ani odpovedať na otázku právnu, ale mal porotný súd ponechať drievejší rozsudok celý v platnosti, lebo obnova nesmeruje k inému právnemu posúdeniu toho istého skutkového stavu, ale len k iným skutkovým zisteniam a len na inom skutkovom základe môže byť vynesený iný odlišný rozsudok a nesmel teda porotný súd ani v časti týkajúcej sa výmery trestu zrušiť drievejší rozsudok a vymerať nový trest.
Keď prezto krajský ako porotný súd zrušil drievejší rozsudok v časti týkajúcej sa výmery trestu, prekročil obor svojej pôsobnosti a zavinil tak zmätok podľa § 384, čís. 4 tr. p.
Pokračoval preto najvyšší súd podľa § 34, odst. 1 por. nov. a podľa § 404, odst. 1 tr. p., zrušil rozsudok krajského ako porotného súdu v časti, pokiaľ nim bol zrušený čo do trestu drievejší rozsudok najvyššieho súdu, a vyslovil, že tento rozsudok ponechává sa podľa § 462, odst. 1 tr. p. v platnosti. V ostatnej časti ponechal najvyšší súd rozsudok porotného súdu nedotknutý. Zmätočná sťažnosť verejného žalobcu bola poukázaná na toto opatrenie, lebo sa ním stala bezpredmetnou.

Citace:

č. 6171. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 185-187.