NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 1

Čís. 15869.

I. O otázke, či pohľadávka maďarského veriteľa, vzniklá pred 26. februárom 1919 v starých korunách rakúsko-uhorských proti československému dlžníkovi, zanikla úplne alebo čiastočne prevodom na tuzemskú osobu, nemôže rozhodovať súd (exekučný súd).
II. Riadny súd nemôže záväzne rozhodnúť o tom, či sa na určitú pohľadávku vzťahuje pokračovanie podľa oddielu V. Úmluvy č. 55/1930 Sb. z. a n., ak si na ňu činí nárok čsl. zúčtovací ústav.
(Rozh. zo 4. februára 1937, R IV 9/37.) Nehnuteľnosti firmy R. a spol. na Slovensku boly před 26. februárom 1919 zatažené záložným právom po výšku 1500000 K v prospech M. banky v Budapešti. V roku 1927 bolo na toto záložné právo poznamenané exekučné záložné právo po výšku 550000 Kč v prospech M. banky v likvidacii, filiálky v Košiciach. Pohľadávka tejto filiálky bola r. 1932 cedovaná na K. banku v Košiciach a cesia bola aj pozemno-knižne prevedená.
Súd I. stolice pri rozvrhu výtažku vnútenej správy prikázal zbytok výtažku podľa pozemnoknižného stavu veriteľke K. banke v Košiciach na čiastočne uspokojenie jej pohľadávky s tým odôvodnením, že veriteľkou je podľa pozemnoknižného stavu tuzemská banka, nejde tedy o pohľadávku cudzozemského veriteľa a preto súd nevyhovel písomnej žiadosti Čsl. zúčtovacieho ústavu — ktorý pri rozvrhu výtažku vnútenej správy nebol zastúpený ale bol o termíne len uvedomený — aby zbytok výtažku vnútenej správy bol uložený do súdneho depozitu. Rekurzný súd na rekurz Čsl. zúčtovacieho ústavu zmenil usnesenie súdu I. stolice a nariadil, aby zbytok výtažku vnútenej správy bol ponechaný naďalej v súdnom depozite až do skončenia príslušného pokračovania Čsl. zúčtovacieho ústavu.
Najvyšší súd rekurz veriteľky K. banky v K. zamietol.
Dôvody:
Podľa výpisu z pozemnoknižných protokolov kat. územia obce T. č. 1 a kat. územia obce H. č. 239 je s poradím, 2. augusta 1918 aj požívanie nehnuteľností, zapísaných v týchto protokoloch, dosiaľ zaťažené záložným právom po výšku 1500000 K s prísl. v prospech budapeštianskej firmy M. Nezáleží na tom, že na toto záložné právo bolo r. 1927 v prospech M. banky v likv. filiálky v Košiciach, resp. r. 1932 v dôsledku cesie v prospech K. banky v Košiciach poznamenané exekučné právo záložné po výšku 550000 Kč s prísl., lebo z toho ešte nevysvitá, že záložné právo spomenutej budapeštianskej firmy zaniklo, najmä, že úplne zaniklo alebo ináč netrvá. Ostatne otázku tohoto zániku (netrvania) pohľadávky budapeištianskej firmy a konečne ani otázku jej prípadného čiastočného zániku »prevodom« spomenutej čiastky 550000 Kč na M. banku v likv. filiálku v Košiciach nemôže rozhodovať súd, tým menej exekučný súd, lebo dňa 26. februára 1919 bol dlžníkom tejto pohľadávky nesporné Gustav R., bývajúci na území Čsl. republiky, a veriteľom podľa obsahu pozemkových kníh budapeištianská firma, takže nie je vylúčené, že ide o pohľadávku resp. záväzok, pri ktorých boly takéto prevody už podľa § 3, odst. 3 nariadenia č. 224/1924 Sb. z. a n. a sú aj teraz podľa čl. 9. úmluvy č. 55/1930 (zák. č. 51/1930) Sb. z. a n. bez významu a na ktoré se vzťahuje pokračovanie podľa oddielu V. cit. úmluvy, odkázané výlučné do kompetencie orgánov, uvedených v čl. 13 tejto úmluvy (čl. 22 úmluvy). Riadny súd vôbec nemôže závazne rozhodnúť o tom, že určitá pohľadávka resp. záväzok do tohoto pokračovania nepatrí, ak činí si na takúto pohľadávku nárok Čsl. zúčtovací ústav, hoci podmienený len výsledkom zavedeného pátrania.
Rozhodným je, že pohľadávka spomienutej budapeštianskej firmy nie je v pozemkovej knihe formálne dosiaľ vymazaná a nemôže preto pri rozvrhu výťažku vnútenej správy byť pominutá (§ 190, po pr. 191, odst. 3 ex. zák.). Na tom nič nemení, že sa Čsl. zúčtovací ústav na rozvrhové pojednávanie nedostavil (§ 192, odst. 4 ex. zák.). Dokiaľ nie je spomenutými povolanými orgánmi rozhodnuté o pohľadávke budapeštianskej firmy, nemôže byť reči o tom, že by zo zbytku výťažku vnúténej správy zbývalo niečo na prípadnú pohľadávku zadnejšej veriteľky K. banky v Košiciach, ako cesionárky M. banky v likv. filiálky v Košiciach, bez ohľadu na to, či je táto cesia platná alebo neplatná.

Citace:

Čís. 15869. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 254-256.