Čís. 15461.

Dodanie a odobranie tovaru za hotové cieľom ďalšieho prevodzovania úpadcovho obchodu nie je odporovateľným úkonom podľa § 30 konk. por.
(Rozh. z 2. októbra 1936, Rv III 895/35.)
Správca konkurznej podstaty upadlého potravného družstva domáhal sa žalobou, oprenou o § 30 konk. por., toho, aby platby, vykonané upadlým družstvem žalovanému družstvu po 7. septembri 1931 v celkovej čiastke 36751,85 Kč, boly vyhlášené za bezúčinné proti konkurzným veriteľom a aby žalované družstvo bolo uznané povinným tuto sumu i s úrokami zaplatiť v prospech konkurznej podstaty.
Súd I. stolice žalobu zamietol, odvolací súd jeho rozsudek zmenil a žalobe vyhovel.
Najvyšší súd vyhovel žalobe len po výšku 3976,40 Kč, inak žalobu zamietol. Zamietacú časť svojho rozhodnutia odôvodnil takto:
Podľa výpisu z knih, pripojeného žalovaným družstvom, ktorý nebol za sporu namietaný, staly sa odporované platby od 11. septembra 1931 až do 23. januára 1932 inkluzíve, a žalované družstvo dodalo upadlému družstvu tovar naposledy dňa 21. januára 1932. (Kúpopredajná smluva dotyčné tovaru, dodaného účtom zo dňa 3. februára 1932, bola stornovaná podľa zápisu zo dňa 18. februára 1932 na strane »Dal«.)
Z porovnania položiek citovaného výpisu z knih na strane »Má dať« s položkami na strane »Dal« plynie, že položky na strane »Dal« zo dňa 11. a 26. septembra, 8. a 22. októbra a 23. decembra 1931 a zo dňa 14. januára 1932 sú platby za kúpnu cenu tovaru, dodaného žalovaným družstvom upadlému družstvu podľa položiek strany »Má dať« zo dňa 10. a 24. septembra, 7. a 21. októbra a 21. decembra 1931, ako aj zo dňa 7. januára 1932. Zrejmé je to z toho, že sumy týchto položiek sú rovnaké a že platby staly sa v poslednom prípade siedmy deň, v ostatných prípadoch však vždy priamo nasledujúci alebo druhý nasledujúcí deň po dodaní tovaru. Vysvitá ďalej z tohoto výpisu z knih aj to, že aj ostatné platby staly sa vždy alebo v teň deň, keď bol tovar dodaný, alebo 1—2 dni po dodaní tovaru, vyjmúc poukaz zo dňa 13. januára 1932 v sume 716 Kč 65 h.
Z toho plynie, že žalované družstvo — ako to tvrdí — dodávalo v kritickej dobe upadlému družstvu skutočne iba za hotové peniaze tovar, i keď toto družstvo mimo toho platilo niečo aj na svoj starý dlh. Nebolo zistemé (ba ani tvrdené) a pre nedostatok tohoto zistenia nie je skutkový stav napadnutý, že by tovar dodaný žalovaným družstvom upadlému družstvu nebol mal takú cenu, aká bola účtovaná zaň podľa citovaného výpisu z knih, preto pri posúdení tejto veci treba vychádzať z stanoviska, že kupený tovar mal skutočne tú hodnotu, ktorá bola zaň účtovaná a tak že nakúpením tohoto tovaru a zaplatením jeho kúpnej ceny nezhoršil sa majetkový stav upadlého družstva, lebo ono obdržalo tovar v takej hodnote, koliko zaň zaplatilo.
Podľa nenapadnutého zistenia odvolacieho súdu upadlé družstvo zavrelo obchod v polovici februára 1932 (teda už po poslednej dodávke a po poslednej platbe) a tak do zavretia obchodu tovar potrebovalo.
Z toho plynie, že keď upadlé družstvo kupovalo od žalovaného družstva odo dňa 10. septembra 1931 do dňa 21. januára 1932 tovar proti plateniu v hotovosti, úmysel jeho nebol ten, aby poškodilo svojich veriteľov, ale že činilo tak preto, aby mohlo ďalej obchodovať, čo mohlo byť pripadne aj záujmom jeho ostatných veriteľov.
Žaloba je tedy bezzákladná, pokiaľ sa domáhá vrátenia toho, čo upadlé družstvo platilo titulom kúpnej ceny tovaru, dodaného mu žalovaným družstvom v dobe od 7. septembra 1931.

Citace:

č. 15461. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 906-907.