NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5801.

I ten, kto je obcon ustanovený k prevádzaniu politickej exekúcie v obci, je orgánom vrchnosti a poživa ochrany podla zák. čl. XL:1914; pri tom je nerozhodné, či bol vzatý do přísahy alebo nie.
(Rozh. zo dňa 23. januára 1937, Zm IV 732/36.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol. pre prečin násilia proti orgánu vrchnosti zmátočnú sťažnosť obžalovaného A. zčásti odmietol, zčásti zamietol.
Z dovodov:
Po zákone z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 a) tr. p. uplatněná zmátočná sťažnosť namieta, že výkon nebol po právě preto, lebo podla § 67 exek. zák. v znění § 16 zák. čl. XLI:1908 zabavený koň vobec v době výkonu nepodliehal exekúcii.
Táto námietka je bezdovodná. Ustanovením § 4, odst. 2 žák. čl. XL:1914 je chráněný právny výkon povolania úradného orgánu, z čoho plynie, že rozhodné je iba to, či výkon úradného orgánu po formálnej stránke bol po právě, t. j. či úradný orgán podla svojho povolania bol oprávněný konať vytýkaný úkon. Otázka materiálneho práva, či zabavený kóň podliebal exekúcii, v tomto případe vobec neprichádza v úvahu.
Rovnako je bezzákladná ďalšia námietka, že výkon M., připadne obecných policajných strážnikov N. a O., nebol po právě preto, že M. je súkromná osoba, nebol vzatý do přísahy a preto nemohol vykonávat úradný výkon a nebol ani oprávněný preto dať previesť úradné výkony inými.
V súdenom případe ide o vymáhanie cirkevnej dané politickou exekúciou. Ktoré orgány možu túto exekúciu previesť, předpisuje ustanovenie § 101 vl. nar. čís. 8/1928 Sb. z. a n. Podla tohoto ustanovenia exekučný úřad, prevádzajúc politickú exekúciu, je oprávněný použit’ svojich vlastných orgánov, orgánov ustanovených k bernej exekúcii, obecných orgánov, podla potřeby aj vojska.
Podla zistenia nižších súdov bola poverená obec previesť predmetnú exekúciu a v obci je poverený exekučným výkonom M. a N. je sprisahaným obecným strážnikom.
Z tohoto zistenia hladiac na ustanovenie § 101 vl. nar. č. 8/1928 Sb. z. a n. plynie, že M. bol formálně oprávněný vykonat exekúciu (dražbu) — tedy úradný výkon, spadajúci do jeho povolania, — proti obžalovanému a že v tomto postavení třeba M. považovat’ za orgán vrchnosti. Ako orgán vrchnosti mohol M. dať aj poukaz cielom prevedenia jeho úradného výkonu osobám, ktoré boly dané jemu ako asistencia. Je nerozhodné, či M. ako exekučný orgán obce bol vzatý do přísahy alebo nie. Inak ani sama zmátočná sťažnosť nevytýka, že by M. nebýval mal od obce poverenie k výkonu predmetnej exekúcie.
V ďalšej časti zmátočná sťažnosť namieta, že odstrčenie obecného strážnika N. od zabaveného koňa nevyčerpáva pojem násilia v smysle zákona. Tento názor je mylný. Násilie předpokládá použitie fyzickej sily proti ohrozenému. Keď obžalovaný odstrčil obecného strážnika, použil fyzickej sily proti němu, právom tedy odvolací súd označil túto činnost’ ako násilie.

Citace:

č. 5883. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 192-196.