Čís. 16346.

I. Keď žalovaný namietal v spore, že žalobník nie je oprávněný k žalobě, lebo žalobná pohľadávka bola erárom v bernej exekúcii zabavená, ale vyzvaniu súdu, aby opovedal eráru (exekučnému úřadu) spor (odst. 3 § 387 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.), nevyhověl, třeba to pokladať za odstúpenie od námietky.1
II. Dlžník, ktorého pohradávka bola v exekúcii zabavená, až do prikázania tejto pohradávky veritelovi k vybraniu oprávněný je vymáhat’ ju na poddlžníkovi sporem, avšak len tak, aby suma pohl’adávky složená bola do súdneho depozitu.2
(Rozh. z 2. septembra 1937, Rv III 381/37.)
Proti zmenkovému platebnému příkazu namietali žalovaní medzi iným, že zmenku, o ktorú ide, dali podľa dohody uzavrenej pri účasti žalujúceho peňažného ústavu Štefanovi Z. na krytie nedoplatku kúpnej ceny nehnuteľností, ktoré od něho kúpili; že pohľadávka Štefana Z., ktorej predmetom je kúpna cena nehnuteľností, bola róznymi jeho veriteľmi zabavená, najma opátovne berným úradom v L. v bernej exekúcii a inž. Gejzom K. v súdnej exekúcii pod č. Ck 121/33, a že v dosledku týchto zabavení žalujúci peňažný ústav stratil právo zmenku proti nim uplatňovať.
Súd prvej stolice zmenkový platebný příkaz zbavil účinnosti, odvolací súd jeho rozsudok potvrdil.
Najvyšší súd usnesením Rv III 809/36 rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie. Dovody týchto rozhodnutí uverejnené sú v Úr. sb. č. 2995. V tejto súvislosti má význam len táto časť dovodov rozvazovacíeho usnesenia Najvyššieho sudu: Nezaoberal sa odvolací súd ani námietkou žalovaných, že pohľadávka, spornou zmenkou krytá, bola proti odpredavateľovi roznymi jeho veriteľmi zabavená. Pokiaľ ide o platebné zápovedi berného úřadu v L., třeba poznamenať, že žalovaný poddlžník je podľa odst. 3 § 387 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. povinný oznámiť exekučnému úřadu spor. K tomuto má prihliadnuť sporový súd z úřadu a vyzvať žalovaného s určením primeranej lehoty na opovedanie sporu. Lebo len tak bude umožnené zástupcovi československého státu, pristúpivšieho snáď za vedľajšieho intervenienta, aby sa připadne osvědčil dotyčné oprávnenia žalujúcej strany ako cesionára k tomuto sporu (§ 357 cit. zák.), resp. aby učinil případný návrh, aby žalovaná pohľadávka bola složená u súdu. Odvolací súd po novom projednaní věcí zmenkový platebný příkaz ponechal v účinnosti.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovaných zamietol.
Z dovodov:
Odvolací súd vyhověl stanovisku, ktoré zaujal Najvyšší súd v rozvázovacom usnesení č. Rv III 809/36, keď upozornil žalovaných na ich povinnost, aby oznámili exekučnému úřadu tento spor a nemusel im ukladaľ k tomuto účelu lehotu, keď sami prejavili, že nepokladajú za potřebné, aby spor opovedali. Tým v podstatě odstúpili od svojej námietky, že žaluljúcej straně chýba oprávnenie k tejto žalobě preto, že berný úřad zabavil podľa troch připojených platebných zápovedí pohľadávku Štefana Z. proti nim z kúpnej ceny v sumě 650000 Kč.
Žalujúca strana učinila spornými, či toto zabavenie vztahuje sa na jej zmenkovú pohľadávku, a preto, že spor tento nemohol byt podľa zásad uvedených v rozhodnutí Úr. sb. č. 2947, na dóvody ktorého sa tu poukazuje, riešený bez účasti exekučného úřadu resp. finančnej prokuratúry v smysle odst. 3 § 387 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n., třeba pričítat spomenutý nedostatok opovedania sporu na tarchu žalovaných, v záujme ktorých bolo, aby spor bol v tomto ohľade riadne prejednaný.
S hľadiska veřejného záujmu postačuje, keď na návrh žalujúcej strany stalo sa odsúdenie žalovaných na složenie dlžnej čiastky do súdneho depozita.
Mylne dovodzuje ďalej dovolacia žiadosť, že aj zabavením pohľadávky, vykonanými pod č. Ck 121/33, stratila žalujúca strana oprávnenie k žalobě toho obsahu, aby suma bola složená k súdu.
V tomto ohľade třeba uviest, že žalovaní nedokázali, že by bolo povolené aj prikázanie pohtadávky k vybraniu alebo na miesto platenia, a preto nemožno v smysle rozh. Úr. sb. č. 672 a Sb. n. s. č. 10837 upreľ veriteľovi zabavenej pohľadávky oprávnenia k spomenutej už dispozícii.

Porov.: Úr. sb. č. 2947 (II), 2995 (II).
Porov.: Úr. sb. č. 672, 2486, 2947 (III), Sb. n. s. č. 10837.

Citace:

č. 16346. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 268-269.