Čís. 6309.

K § 558 tr. p.
Obnova trestného pokračovania dôchodkového skončeného pravoplatným trestným príkazom je neprípustná.
(Rozh. zo dňa 20. decembra 1938, Zm III 217/38.)
Najvyšší súd v dôchodkovej trestnej veci proti A. a spol. pre ťažký dôchodkový prestupok v dósledku opravného prostriedku generálnej prokuratúry pre zachovanie právnej jednotnosti takto sa usniesol:
Opravný prostriedok pre zachovanie právnej jednotnosti, podaný generálnou prokuratúrou podl'a § 441 tr. p., sa uznáva základným a vyslovuje sa, že usnesením vrchného súdu v B. zo dňa 19. októbra 1937, č. j. Tfo 147/37–7, bol porušený zákon v ustanoveniach §§ 558, 446 tr. p., § 101 zák. čl. 11:1909 a § 138, odst. 1 zákona zo dňa 14. júla 1927, čís. 114 Sb. z. a n. Toto usnesenie nemá pre strany účinku.
Dôvody:
K obžalobe okresného finančného riaditel'stva v B. vydal krajský ako dôchodkový trestný súd v B. dňa 6. novembra 1935 trestný príkaz, v ktorom uložil A. pre ťažký dôchodkový prestupok ohrozenia colného dôchodku podl'a § 136, odst. 1 zákona zo dňa 14. júla 1927, čís. 114 Sb. z. a n., peňažitú pokutu čiastkou 11 683 Kč 50 hal., v prípade jej nevymožetel'nosti náhradný trest väzenia v trvaní devädesiatich dní. Trestný príkaz bol obžalovanému doručený 9. decembra 1935, námietky proti nemu boly obžalovaným podané u krajského súdu 18. decembra 1935, tedy po uplynutí osmidennej lehoty, stanovenej v § 15 nar. uh. min. sprav. čís. 800/1916. Dôsledkom toho krajský súd usnesením zo dňa 24. decembra 1935 námietky tie odmietol ako opozdené a vrchný súd v smysle § 379, odst. 4 tr. p. usnesením z 8. mája 1936 zamietol sťažnosť, podanú obžalovaným proti usneseniu prvostupňového súdu o odmietnutí námietok. Stal sa tedy trestný príkaz dňom 17. decembra 1935 pravoplatným a vykonatel'ným.
Odsúdený podáním zo dňa 17. decembra 1936 učinil návrh na obnovu trestného pokračovania zrejme z dôvodov uvedených v § 446, čís. 3 a 4 tr. p. Krajský súd síce usnesením z 18. septembra 1937 návrh ten odmietol ako zákonom vylúčený, ale vrchný súd k sťažnosti odsúdeného usnesením z 19. októbra 1937 zrušil prvostupňové usnesenie, vyslovil, že v dôchodkových trestných veciach je prípustná obnova tiež proti pravoplatnému trestnému príkazu, a uložil krajskému súdu, aby o žiadosti odsúdeného A. za obnovu trestného pokračovania ďalej pokračoval v smysle § 455 tr. p. (správne v smysle § 558, odst. 2 tr. p.). Na pojednávaní, vykonanom 18. decembra 1937, krajský súd rozsudkom pozbavil hore udaný trestný príkaz dotyčne A. platnosti a tohoto sprostil na základe § 326, čís. 2 tr. p. a § 96 zák. čl. 11:1909 obžaloby, vznesenej na neho pre opísaný ťažký dôchodkový prestupok.
Strany sa po vyhlásení rozsudku vzdaly opravných prostriedkov proti nemu, takže sa tento rozsudok stal ihneď pravoplatným.
Neodpovedá zákonu usnesenie vrchného súdu, ktorým bola vyslovená prípustnosť obnovy proti trestnému príkazu, vydanému v uvedenej dôchodkovej trestnej veci, a ktorým bolo nariadené súdu prvej stolice vecne pojednávať o žiadosti odsúdeného A. za obnovu trestného pokračovania.
Podl'a ustanovenia § 138, odst. 1 colného zákona zo dňa 14. júla 1927, čís. 114 Sb. z. a n., platí na Slovensku a Podkarpatskej Rusi o colných trestných činoch (o aký ide tiež v súdenom prípade) pre ich stíhanie a trestanie predpisy triciatkových poriadkov z rokov 1754 (správne 1784) a 1788 s inštrukciou z roku 1842 a zákonného článku 11:1909 so všetkými doplnkami a dodatkami, pokial' tento colný zákon sám nemá zvláštne ustanovenia. Čo do formálneho práva niet v colnom zákone zvláštnych ustanovení a platia preto pre súdený prípad výhradne všeobecné — hore uvedené — predpisy.
Ustanovením § 101 zák. čl. 11:1909 bol zmocnený uhorský minister spravedlnosti, aby po dohode s ministrom financií nariadením upravil formálne pokračovanie o trestných veciach dôchodkových bez ohl'adu na zvláštne predpisy obsažené v jednotlivých zákonoch a zachoval pri tom zásady súdneho trestného poriadku, t. j. zák. čl. 33:1896. Tomu bolo vyhovené nariadením ministerstva spravedlnosti zo dňa 12. januára 1916, čís. 800/1916, ktorým bolo v § 33 výslovne ustanovené, že odo dňa 1. mája 1916 počínajúc vstupujú dotyčne trestného súdneho pokračovania v prípadoch dôchodkových prestupkov pre budúcnosť predpisy v tomto nariadení obsažené na miesto predpisov dosavádnych zákonov a nariadení ako aj ustanovení zvykového práva.
V § 3 uved. nar. sa všeobecne ustanovuje, že pre pokračovanie pred sedriou (teraz krajským súdom) ako dôchodkovým trestným súdom majú sa užiť predpisy súdneho trestného poriadku, vzťahujúce sa na pokračovanie pred okresnými súdmi, nakol'ko nie sú v tomto nariadení stanovené odchylky. Pokial' ide o obnovu pokračovania, sú odchylky od súdneho trestného poriadku stanovené v § 29 uved. nariadenia a týkajú sa len osôb oprávnených navrhovať obnovu, pôsobenia finančného úradu v pokračovaní o žiadosti za obnovu a právneho účinku návrhu, učineného dotyčne odsúdeného. Iné odchylky, pokial' ide o obnovu pokračovania, nie sú v tomto nariadení ani v niektorom pozdejšom predpise uvedené. Platia preto vo všetkých ostatných smeroch, pokial' sa týka obnovy, predpisy trestného poriadku, stanovené pre pokračovanie pred okresným súdom. Je to predovšetkým § 558 tr. p., podl'a ktorého v trestných veciach patriacich do pravomoci okresných súdov je prípustná obnova pokračovania za podmienok stanovených, v §§ 444—451 tr. p. Predpis § 444 tr. p. hovorí o znovuzahájení trestnej veci bez obnovy a § 445 tr. p. sa týka zastavených pokračovaní. Nemajú preto tieto dva predpisy v tomto prípade významu. Podl'a ostatných predpisov (§§ 446—451 tr. p.) je základným predpokladom povolenia obnovy, aby trestné pokračovanie skončilo rozsudkom a aby tento rozsudok nadobudol moci práva. Pre prípad obnovy v prospech odsúdeného, o aký ide v súdenom prípade, výslovne stanoví túto podmienku § 446 tr. p.
Že trestný príkaz, vydaný v dôchodkovej trestnej veci, keď aj sa stal pravoplatným a výkonatel'ným, nie je rozsudkom, je zrejmé bezpečne nielen z jeho pomenovania, ale aj z tej okolnosti, že predpoklady vydania a dôsledky preskúmania na základe opravného prostriedku sú u každého z nich rozdielne. Rozsudok je možné vydať len na základe predchodiaceho pojednávania s riadnym procesným postupom, zaručujúcim obžalovanému obranu; musí obsahovať náležitosti § 327 tr. p., menovite aj presné uvedenie zisteného skutkového stavu a, keď je jeho obsah napadnutý opravným prostriedkom, preskúma sa priamo vo svojom obsahu. Naproti tom trestný príkaz v dôchodkových trestných veciach sa vydáva v smysle § 15 nar. uh. min. spr. čís. 800/1916 na základe obžalovacieho spisu bez pojednávania a tedy bez dôkazného pokračovania, nemá všetkých náležitostí rozsudku, menovite nie na základe prevedeného dokazovania skutkových zistení, a po včasnom vznesení námietok sa trestný príkaz vôbec nepreskúma, ale sa nariadi pojednávanie, aby práve mohol byť vydaný rozsudok.
Pre uvedený rozdiel hl'adí zákon na rozsudok a trestný príkaz celkom rozdielne a ak stanoví, že obnovu možno povoliť len po pokračovaní skončenom rozsudkom, nemožno túto zásadu rozširovať tiež na pokračovanie skončené trestným príkazom, proti ktorému — ak sa stal pravoplatným — je možné uplatniť len žiadosť za navrátenie v predošlý stav podl'a § 463 tr. p. z dôvodu nezavineného zmeškania lehoty na podanie námietok.
Ale aj z vývinu predpisov o obnove v dôchodkových trestných veciach plynie, že trestné dôchodkové pokračovanie skončené trestným príkazom nemožno obnoviť v smysle § 558 tr. p.
V súdnom trestnom poriadku bol síce v dobe vydania nariadenia uh. min. spr. čís. 800/1916 rozsudok jedinou formou konečného vykonatel'ného vybavenia trestných vecí a tedy §§ 446 a 449 tr. p. zahrnuly všetky v trestnom poriadku prípustné konečné a vykonatel'né vybavenia, keď hovoria o rozsudkoch (okrem tých, ktoré sú uvedené v §§ 444 a 445 tr. p., o ktoré nejde v súdenom prípade). Trestné príkazy podl'a § 532 tr. p. vtedy platného staly sa podl'a § 535, odst. 1 tr. p. (rovnako už zrušeného) automaticky bezúčinnými, ak im obžalovaný nevyhovel dobrovol'ne v stanovenej lehote, a neboly tedy vykonatel'ným konečným rozhodnutím.
Pre dôchodkové trestné veci naproti tomu vydáním nariadenia čís. 800/1916 vznikol nový druh konečného vybavenia, totiž trestný príkaž, ktorý sa môže stať vykonatel'ným.
Z toho však neplynie záver, že je proti nemu prípustná obnova. Keď zákon v predpisoch §§ 446 a 449 tr. p. výslovne stanovil ako podmienku pre prípustnosť obnovy, aby trestné pokračovanie skončilo rozsudkom, vznikla by možnosť prípustnosti obnovy proti pravoplatnému trestnému príkazu, ktorý preca — ako je hore uvedené — nie je rovnocenný s rozsudkom, len keby v predpise, ktorý bol vydaný súčasne s ustanovenín o zavedení zvláštneho trestného príkazu pre dôchodkové trestné veci a ktorý stanoví odchylky pre pokračovanie v dôchodkových trestných veciach aj čo do obnovy (§ 29 uved. nar.), alebo v niektorom neskoršom predpise bolo uvedené, že sa obnova pripúšťa tiež proti pravoplatným trestným príkazom. To však nebolo pojaté ani do § 29 spom. nar., ani do iného predpisu, zrejme preto, aby tu obnova bola vylúčená, lebo obligatorné poučenie obvineného podl'a §§ 16 a 17 uved. nar. a opravný prostriedok podl'a § 16 uved. nar. a § 463 tr. p. boly pokladané za dostatočnú záruku všetkých práv obžalovaného. Z okolnosti, že § 29 nerozlišuje medzi rozsudkom a trestným príkazom, nie je možné dovodiť, že proti obidvom je prípustná obnova, keďže v tomto smere sú rozhodné — s ohl'adom na § 3 uved. nar. a § 138, odst. 1 colného zákona — základné predpisy §§ 446 a 449 tr. p., ktoré hovoria len o rozsudku a § 29 spom. nar. čo do prípustnosti obnovy neobsahuje žiadnych ustanovení. Na ustanovenie § 14, odst. 2 zákona z 21. marca 1929, čís. 31 Sb. z. a n., nie je možno sa tu odvolávať, lebo podl'a § 22, odst. 4 tohoto zákona nemožno užiť v trestných veciach dôchodkových tohoto zákona.
Okolnosť, že niekedy pre nemožnosť obnovy vznikne pre osobu, proti ktorej nadobudol trestný príkaz pravoplatnosti, tvrdosť alebo nesrovnalosť, na ktorú poukazuje vrchný súd, nemôže byť dôvodom, aby ustanovenia o obnove trestného pokračovania, ktoré sú rázu výnimočného, boly extenzívne vykladané.
Preto hore uvedeným usnesením vrchného súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 138, odst. 1 colného zákona zo dňa 14. júla 1927, čís. 114 Sb. z. a n., § 101 zák. čl. 11:1909 a §§ 558 a 446 tr. p., pokial' ním bolo vyslovené, že je prípustná obnova dôchodkového trestného pokračovania, zavedeného pre dôchodkový prestupok, spáchaný proti uved. colnému zákonu a skončeného pravoplatným trestným príkazom, a pokial' ním bol krajský súd poukázaný, aby o návrhu na obnovu pojednával meritorne. Dôsledkom toho bolo vyhovené opravnému prostriedku generálnej prokuratury, podanému pre zachovanie právnej jednotnosti, a bolo vyslovené porušenie uvedených zákonných predpisov. Toto porušenie zákona v smysle § 442, posl. odst. tr. p. nemá účinku pre strany.

Citace:

Čís. 6309. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 441-445.