NPD documents search: Váž. civ., 17 (1935)

Čís. 5375.

Pri krivom obvinění tak podla § 209 tr. z. driev rak. ako aj podla §§ 227—229 tr. z. driev uh. předneseme nepravdivého obvinenia před úradom náleží k objektívnym znakom skutkovéj podstaty; pri písomnom obvinění je čin dokonaný teprv vtedy, keď obvineme došlo na vedomie úřadu; miestom spáchaného činu je v takom případe ono miesto, kde obvineme došlo na vedomie úřadu.
(Rozh. zo dňa 20. septembra 1935, Zm III 563/34.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. G. pre zločin křivého obvinenia vyhověl zmátočnej sťažnosti vrchného štátneho zastupitelstva, z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil rozsudok vrchného súdu čo do kvalifikácie trestného činu obžalovaného a kvalifikoval čin ten ako zločin křivého obvinenia podla § 209 tr. zák. driev rak.
Z dovodov:
Svoj názor, že trestný čin obžalovaného bol spáchaný na území platnosti zákonného článku V: 1878, odovodňuje odvolací súd tým, že obžalovaný napísal svoj závadný dopis v Leopoldové, kde ho aj odovzdal zástupcovi riaditela trestnice vrchnému tajomníkovi F. D., ktorého třeba považovat za vrchnosť v smysle § 227 tr. z., a že inak by státně zastupitelstvo ani nebolo mohlo podať obžalobu u krajského súdu v Nitře.
Že bola obžaloba podaná u krajského súdu v Nitře, je pri rozhodovaní právnej otázky, kde bol trestný čin spáchaný, zcela nerozhodné, lebo podla § 17, odst. 1 tr. p. je možné podať obžalobu aj u súdu, v obvode ktorého sa obžalovaný zdržuje, hoci nie je tento súd súdom miesta spáchania činu.
Druhé dovody, uvedené vrchným súdom, sú nesprávné. Pri trestnom čine křivého obvinenia tak podla § 209 tr. zák. driev rak., ako aj podla §§ 227—229 tr. zák. driev uh. náleží predneseníe nepravdivého obvinenia před úradom k objektívnym znakom skutkovej podstaty; pri písomnom obvinění je čin dokonaný teprve vtedy, keď obvinenie došlo na vedomie úřadu, a preto je miestom spáchania činu v takom případe ono miesto, kde obvinenie došlo na vedomie úřadu. Preto je nerozhodné, kde obžalovaný svoj dopis napísal (Zm III 408/33).
Avšak nesprávný je aj názor vrchného súdu, že křivé obvinenie došlo k vedomiu úřadu ešte před jeho posláním do Prahy preto, že sa o jeho obsahu — alespoň čiastočne dozvěděl vrchný tajomník leopoldovskej trestnice F. D. Predovšetkým třeba uvážiť, že obžalovaný adresoval svoj dopis ministrovi spravedlnosti a chcel tedy svoje obvinenie predniesť před ním a nie před vrchným tajomníkom F. D. Tohoto požiadal len o odoslanie dopisu, ktorej žiadosti menovaný aj vyhověl a dopis poslal ministerstvu spravedlnosti. Nebolo zistené, že by tak bol učinil úradne, totiž so zachováním úradných predpisov, vydaných pre manipulovanie úradnými spismi, naopak je zistené, že poslal dopis s obídením svojej nadriadenej vrchnosti. Nemal byť a nebol preto menovaný vrchný tajomník F. D. ani podla úmyslu obžalovaného oným úradom, ktorému chcel svoje obvinenie predniesť, ale bol iba sprostredkovatelom udania obžalovaného u vrchnosti, u ktorej obžalovaný svoje udanie činil, totiž u ministerstva spravedlnosti v Prahe.
Třeba preto za miesto spáchaného činu považovať Prahu. Poneváč podla § 16, ostatného odseku tr. p., koná-li sa trestné pokračovanie pre trestný čin, spáchaný v tuzemsku, u iného súdu, než u súdu miesta spáchaného činu, má byť čin posudzovaný a trestaný podla trestných zákonov, platných na mieste spáchania činu, a poneváč čin obžalovaného vykazuje všetky náležitosti zločinu uvedeného v § 209 tr. z. driev rak., domáhá sa zmátočná sťažnosť vrchného štátneho zastupitelstva právom toho, aby trestný čin obžalovaného bol tomuto ustanoveniu podriadený. Bolo preto zmátočnej sťažnosti vyhovené a uznané právom, jako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Citace:

čís. 5375. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 367-368.