Čís. 5456.

K zúmyselnému získaniu alebo usilovaniu získať ženu pre iného k nemanželskej súloži alebo k smilstvu stačí akýkol'vek spôsob, ktorý podl'a okolností prípadu je spôsobilý vyvolať u ženy rozhodnutie k takému konaniu. Nevyžaduja sa, aby činnosť pachatel'ova bola zvlášte intenzívna, ani aby pachatel' sám individuálne opatril a určil žene muža k nemanželskej súloži alebo k smilstvu; stačí i nabídnutie bytu prostitutkám vždy len na dobu stykov s mužmi.
(Rozh. zo dňa 10. decembra 1935, Zm III 405/35.) Najvyšší súd v trestnej veci proti M. B., obžalovanej pre zločin kuplierstva podl'a §§ 43, 45, č. 4 a 46, odst. 2 tr. nov., vyhovel zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu, rozsudok odvolacieho súdu z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 b) tr. p. zrušil vo výroku, ktorým čin obžalovanej bol kvalifikovaný za prestupok výzvy k smilstvu podl'a § 20 zákona zo dňa 11. júla 1922, čís. 241 Sb. z. a n., a kvalifikoval čin obžalovanej za zločin kuplierstva podl'a §§ 43, 45, č. 4 zák. čl. XXXVI:1908.
Z dôvodov:
Rozsudok odvolacieho súdu je napadnutý len verejným žalobcom z dôvodu zmätočnosti podl'a § 385, čís. 1 b) tr. z., a to právom.
Napadnutý rozsudok zisťuje, že obžalovaná v rokoch 1933 a 1934 často prepustila svoj byt v L. prostitútkam, ktoré k nej chodievaly s mužskými súložiť, že pri tom žiadala a dostávala za prepustenie bytu od prostitútok po 5—10 Kč, že toto počinanie obžalovanej bolo všeobecne známe a vzbudilo v súsedstve pohoršenie. Podl'a názoru odvolacieho súdu neobsahuje toto konanie obžalovanej zúmyselného získania ženy k smilstvu, poneváč si prostitútky mužov do bytu obžalovanej samy doviedly. Preto v ňom nenašiel odvolací súd skutkovej podstaty zločinu kuplierstva podl'a §§ 43, 45, č. 4 zák. čl. XXXVI:1908 a uznal obžalovaná vinnou len prestupkom výzvy ku smilstvu podl'a § 20 zákona zo dňa 11. júla 1922, čís. 241 Sb. z. a n.
Názor odvolacieho súdu nie je správny. K pojmu kuplierstva v smysle § 43 zák. čl. XXXVI:1908 sa vyhl'adáva, aby pachatel' zúmyselne získal alebo usiloval sa získať ženu pre iného k pohlavnému obcovaniu, mimo manželstva alebo k smilstvu. K tomu stačí akýkol'vek spôsob, ktorý podl'a okolností případu je spôsobilý vyvolať u ženy rozhodnutie smerujúce k opísanému konaniu. Zákon (pokial' nejde o prípad § 45, čís. 1 zák. čl. XXXVI:1908) nepožaduje, aby činnosť páchatel'ova bola zvlášť intenzívna, ani aby pachatel' sám individuálne opatril a určil poškodeným muža k smilnému styku. Stačí tu k naplneniu pojmu »získania k pohlavnému obcovaniu mimo manželstva alebo k smilstvu« už také konanie, ktoré v sebe obsahuje nabídnutie bytu za účelom prevádzania prostitúcie poškodenými ženami. Všeobecne známa ochota obžalovanej poskytovat svoj byt k smilným stykom prostitútkam, kedykol'vek k nej prídu, je takou nabídkou, lebo kto dá na javo prostitútke, že ju aj s mužom prijme do bytu tým ciel'om, aby tam mohla s ním pohlavne obcovat, vykonává vliv na jej rozhodnutie prevádzať prostitúciu. Sprostredkovala tedy obžalovaná svojím konáním smilné styky medzi prostitútkami jej známými a medzi mužskými. Nešlo tu tedy len o nezabránenie takým stykom, lež obžalovaná ciel'a vedome zariadila všetko tak, aby do jej bytu prichádzajúcim prostitútkam umožňovala vykonávat prostitúciu, aby mohly peniaze zarobiť a tak aj jej za sprostredkovanie zaplatiť. Okolnosť, že prostitútky si mužov do bytu obžalovanej samy doviedly, je tedy nerozhodná, lebo vliv obžalovanej na získanie mužov pre poškodené ženy bol vykonaný tým, že ňou bolo opatrené miesto pre prevádzanie prostitúcie. Tým bol vykonaný vliv aj na to, že poškodené si samy získavaly mužov k smilným stykom. Aby títo mužovia boli určovaní samým pachatel'om a vopred, zákon nevyžaduje. Obžalovaná poskytovala svoj byt prostitútkam k prevádzaniu prostitúcie vždy len na dobu smilných stykov a za úplatu. Nešlo tedy o prostý prenájom bytu (snáď za primerané nájomné), ale o poskytovaniu bytu poškodeným tým ciel'om, aby si obžalovaná z prevádzania prostitúcie v ňom získala stály zdroj príjmu. Niet preto pochyby — čo aj odvolací súd vyslovil — že obžalovaná svoj čin páchala po živnostensky. Obsahuje tedy čin obžalovanej v sebe všetky znaky skuťkovej podstaty zločinu kuplierstva podl'a §§ 43, 45, čís. 4 zák. čl. XXXVI:1908. Keď prez to odvolací súd čin obžalovanej kvalifikoval len za prestupok podl'a § 20 zák. zo dňa 11. júla 1922, čís. 241 Sb. z. a n., zavinil zmätok podl'a § 385, čís. 1 b) tr. p., ktorý je právom uplatňovaný.

Citace:

Čís. 5456. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 514-516.