Čís. 6282.


Ku skutkovej podstate prečinu podľa §§ 434, 437 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 7. novembra 1938, Zm III 446/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin podľa §§ 434, 437 tr. z. z úradnej povinnosti na základe § 35, odst. 1 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu, nariadil nové pokračovanie a toto uložil tomuže vrchnému súdu.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu uplatňuje obžalovaný zmätočnú sťažnosť z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, čís. 1 a) tr. p.
Pri preskúmaní veci z úradnej povinnosti spoznal Najvyšší súd toto:
Nižšími súdmi bol obžalovaný uznaný vinným prečinom obecne nebezpečného poškodenia podľa §§ 434, 437 tr. z. preto, že dňa 25. júla 1937 riadil osobné auto po hradskej smerom ku K. a za obcou H. preslechnul výstražné znamenia závorové, keď prechádzal železničnú trať, a všiminul si toho, že závory sa spúšťajú, len vtedy, keď už bol so svojím vozom na koľajniciach, a chcejúc prejsť ešte i pod druhou závorou zvýšil rychlosť, pri čom však dostal šmyk a narazil ľavou stranou auta na vidlicu závor, ktorú prehnul a vyvrátil, tedy že poškodil svojou nedbalosťou zariadenie železníc a vydal tým v nebezpečie osoby alebo tovar na železnici.
Ku skutkovej podstate prečinu podľa §§ 434, 437 tr. z. sa vyžaduje, aby pachateľ z nedbalosti poškodiac železnicu alebo k nej náležiací predmet vydal tým nebezpečenstvu osoby alebo tovar na železnici.
Právny záver »vydanie nebezpečenstvu« odôvodňujú nižšie súdy tým, že obžalovaný narazil autom na zabetonovaný železný podstavec železničných závor; výsledok takého nárazu nie je vopred vypočítateľný, lebo silným nárazom mohlo byť auto snadno odrazené zpäť na železničné koľaje a týmto mohla byť privodená jeho srážka s blížiacim sa vlakom; obžalovaný teda poškodiac železnícu vydal tým nebezpečenstvu osoby na železnici.
Naproti tomu zmätočná sťažnosť správne namieta, že podľa zákona je treba, aby bola daná príčinná súvislosť medzi poškodením (akožto výsledkom určitej činností alebo nedbalosti, tedy určitej skutečnosti majúcej za následok bezprostredne ono poškodenie) a medzi vznikom nebezpečenstva.
Nižšie súdy spatrovaly »vydanie nebezpečenstvu« i v tom, že následkom nárazu auta na železný podstavec mohlo byť auto zpäť odrazené na koľajnice a týmto mohla byť privodená srážka auta s blížiacim sa vlakom a že tým osoby sediace v aute mohly byť vydané nebezpečenstvu života. Táto eventualita však nenastala, lebo k tomuto poškodeniu železnice zpätným odrazením auta nedošlo.
Pre posúdenie súdeného prípadu je preto len rozhodné, či následkom nastavšieho už poškodenia železnice, tedy následkom poškodenia železného podstavca (vidlice) nastalo nebezpečenstvo uvedené v § 434 tr. z.
V tomto smere súdy zistily vo všeobecnosti, že obžalovaný svojím činom prehnul a vyvrátil vidlice závor, avšak nezistily, či sa tým staly závory, alebo nejaká súčiastka železníc k svojmu účelu neupotrebiteľnými, ďalej či a akým spôsobom by mohlo nastať následkom poškodenia vidlice závor nebezpečie pre osoby a tovar na železnici. Bez zístenia týchto skutečností neľze posudzovať, či vydal obžalovaný svojím činom nebezpečenstvu osoby alebo tovar na železnici.
Pre prípad, že by takto zístené okolnosti odôvodňovaly právny záver o objektívnej složke skutkovej podstaty prečinu podľa § 437 tr. z., bude treba ďalej zistiť aj okolnosti rozhodné pre právny záver o složke subjektívnej. Keď sa obžalovanému kladie za vinu, že z nedbalosti presluchnul výstražné zvonkové znamenie, bude treba tiež zistiť, na akú vzdialenosť je zvonkové znamenie počuť a aká doba uplynie medzi koncom zvonkového znamenia a začiatkom pohybu závor, teda či mal obža
Trestní rozhodnutí XX. 24 lovaný pri náležitej pozornosti možnosť výstražné zvonkové znamenie postrehnúť. Poneváč vrchný súd nehľadel na také skutočnosti, na ktorých závisí možnosť použitia zákona, a v smysle § 33, odst. 3 por. nov. Najvyšší súd sám tieto skutečnosti zistiť nemôže, bolo treba pokračovať podľa § 35, odst. 1 por. nov.
Citace:
č. 6282. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 388-390.