Č. 4168.

Školstvo. — Obecná samospráva. — Administrativné pokračovanie (Slovensko): Učiteľka mestskej školy, ktorej uzavretím mest. zastupitelského sboru bol priznaný preddavok na penziu z mestskej pokladnice až do ustálenia penzie štáťom, nie je porušena ve svých právoch tým, že dohliadací úrad uzavretie to k zakročeniu obecného notára zrušil.
(Nález zo dňa 29. listopadu 1924 č. 20995.)
Vec: Sidonie V. v Lučenci proti župnému úradu vo Zvolene stran preddavku na penziu.
Výrok: Sťažnosť zamietá sa dielom ako neprípustná, dielom ako neopodstatnená. Dôvody: Výnosom referátu školstva a národnej osvety č. — nariadené bolo penzionovanie sť-lky, učitelky to mestskej školy v L. Dňa 24. marca 1923 usniesol sa mestský zast. sbor v Lučenci pod č. 1126/23/169, že sť-lke pod titulom vynahradiť sa majúceho preddavku na penziu ustanovuje 1. preddavok na penziu ročite 11412 K, 2. drahotný prídavok 4008 K a to preto, lebo uznávajúc záslužnú činnost sť-lčinu až do ustálenia penzie tejže štátom má byť chránená pred nudzou; sť-lka používala naposledy plat VII. hod. triedy 4. stupňa a sice 1. základny plat 9408 K, 2. miestný prídavok 2000 4K a poneváč má doslúženo, patrí jej celý plat ako penzia — drahotný prídavok ustálený bol dľa bodu B 1 § 10 čiastky II. zák. č. 394/22. Krytie položky tej v rozpočte mestskom shladá sa v úspore preliminovaných výloh pre mestskú dievčenskú školu. Vyplácenia preddavku sť-lke má počiať dňom 1. marca 1923.
Okresný úrad v Lučenci rozhodnutím č. 2243/23 uzavretie zast. sboru č. 1126/23 zrušil a dalšu výplatu dosavadných požitkov V-ové nepovolil, lebo táto bola dňom 1. februára 1923 penzionovaná a má nárok iba na penziu.
Okresný úrad v Lučenci konečným rozhodnutím č. 4925/1923 na základe § 3 nar. č. 310/22 Sb. a v § 58 nar. č. 329/21 Sb. daného práva, uzavretie obec. zast. sboru mesta Lučenca č. 1126/1923-155 zásadne schvalujúc, pozmenil tak, že povolil vyplácať Sidonii V. na ťarchu mestskej pokladnice mesačne iba 800 K počínajúc 1. augusta 1923 do definitivného poukázania jej penzie štátom s tým, že preddavok z konečne ustálenej penzie sa má stiahnut a mestskej pokladnici vrátiti; ako dôvod rozhodnutia svojho uvádza okresný úrad, že 800 K mesačne stačí na výživu, ktorá, ako bolo prekázané, je ohrožená.
Župný úrad vo Zvolene rozhodnutím z 21. októbra 1923 odmietnul odvolanie Sidonie V. proti rozhodnutiu okresného úradu č. 4925/23, resp. č. 2243/23, ktorým uzavretie obce zast. č. 1126/23 bolo zrušené a dalšie vyplácenie požitkov V-ovej z obecnej pokladne zarazené bolo, a to z dôvodov rozhodnutia č. 2243/23.
O sťažnosti napadajúcej toto rozhodnutie, uvažoval nss takto:
Dľa § 11 má notár obecný právo a povinnosť žiadať, aby opatrenie alebo usnesenie obecného zastupitelstva nebolo vykonáváno, pokial by týmto opatrením alebo usnesením bol porušen zákon, prekročena pôsobnost alebo ohrozené blaho obce.
V danom prípade použil vedúcí notár v L. tohoto práva svojho a okresný úrad moci dohliadecej k obciam zrušil čiastočne usnesenia obecného zastupitelstva, čo napadnutým rozhodnutím bolo schválené.
Ide tedy o výrok učinený úradom dohliadacím dľa § 126 zák. čl. XXII : 1886 nad hospodarstvom obecným a nie o výrok stran penzionovánia sť-lky.
V dôsledku toho nemôže sa nss zaoberať námietkami sťažnosti, ktoré obsahujú rozhodnutie proti penzionovaniu sť-lky — lebo napadnuté rozhodnutie neobsahuje výroku toho druhu, ba ani nepochádza od úradu povolaného výrok taký vysloviť. Je tedy sťažnosť po tejto stránke neprípustná.
Neprípustná je ale sťažnosť ešte i proto, lebo sť-lka nemá právo rekursu proti výroku, ktorým dohliadací úrad vo smysle § 126 resp. § 128 cit. zák. čl. XXII : 1886 odoprel schválenie usnesenia obecného zastupitelstva stran mimoriadného výdavku obcou zamyšlaného, čim zasiahnul do samosprávy obecnej. Vo smysle posl. věty cit. § 126 proti odopreniu schválenia výdávku obcou, má iba táto sama právo sa odvolať, nie ale jednotlivá osoba, trebas by zásahom dohliadacej vrchnosti bola poškodená.
Kedže ale sť-lka nie je povolaná k tomu, aby hájila domnelé porušenie samosprávy obecnej, nemôže dôsledkem toho nastupovať ani sťažnosťou k tomuto súdu lebo zásahom dohlédaceho úradu nebolo porušeno jej právo, leč právo obce.
I bola sťažnosť i po tejto stránke zamietnutá ako neprípustná (arg. § 2 zák. o ss).
Pokial sťažnosť tvrdí, že zrušením usnesenia obecného zastupitelstva bolo porušené právo sť-lčino — treba v prvej rade uvážiť, že z otazného usnesenia obecného zastupitelstva, ktorým jej priznané boly isté hmotné výhody zo strany obce — mohla sť-lka nadobudnúť práv iba v tom pádu, keď by dotyčné usnesenie bolo sa stalo pravoplatným. Vzhladom k tomu však, že usneseniu obecného zastupitelstva bolo k zakročeniu vedúceho notára obce schválenie odoprené — nestalo sa usnesenie ono pravoplatným — sť-lka nenadobudnula z neho nižiadných práv, a je tedy tvrzenie sťažnosti, že zrušením usnesenia obecného zastupitelstva bolo zasiahnuto do jejich subjektivných práv, neopodstatnené.
I bola preto sťažnosť zamietnutá po tejto stránke ako neopodstatnená, aniž by nss mal príležitosť zaoberať sa dalšími námietkami sťažnosti a menovite námietkou, či výživa sť-lky napadnutým výrokom je ohrožená.

Citace:

č. 4168. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické nakladatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/2, s. 904-906.