Čís. 4538.Orgánovia verejnej bezpečnosti sú v naliehavých prípadoch oprávnění a povinní zakročil cielom zistenia účastníkov trestného činu a zabezpečenia trestných znakov aj mimo služby; taký ich výkon je úradným výkonom, ktorý je po právě.(Rozh. z 19. novembra 1932, Zm III 334/32.)Obžalovaný F. B. odnášajúc ukradené dřevo bol zastavený četníckym strážmajstrom, ktorý ho vyzval, aby zostal stať, a vyhlásil, že dřevo je zabavené; obžalovaný uchopil sekeru a vrhol na na četnickeho strážmajstra. Oba súdy nižších stolic uznaly obžalovaného vinným zo zločinu násilia proti úradnému orgánu podla §§ 4 odst. II., 6 odst. II. zák. čl. XL:1914.Najvyšší súd zmátočnú sťažnosť obžalovaného zamietol.Z dóvodov:Proti rozsudku vrchného súdu podal obžalovaný zmátočnú sťažnosť, ktorou žiada oslobodenie od obžaloby na tom základe, že vrchný súd vraj porušil právně pravidlo tým, že nehladel na to, že poškodený četnicky strážmajster bol mimo služby. Z tohoto dovodu uplatňovaná časť zmátočnej sťažnosti považoval najvyšší súd za založená na bode 1 a) § 385 tr. p. Obžalovaný zrejme preto sa sťažuje, že jeho čin vraj nie je trestný, lebo poškodený četnícky strážmajster nebol v takom výkone svojho povolania, ktorý je po právě, — poneváč vraj nebol vo službě. Táto časť zmátočnej sťažnosti je bezpodstatná. Vrchný súd za pravdivé přijal, že poškodený vyzval obžalovaného, aby zostal stát, a vyhlásil, že obžalovaným ukradené dřevo je zabavené, nato obžalovaný so sekerou sa vrhnul na poškodeného. Poneváč četníéky strážmajster v nebezpečenstve opozdenia aj mimo služby je povinný a oprávněný zakročil cielom zistenia účastníkov trestných činov a zabezpečenia trestných znakov a poneváč poškodený pokračoval v tomto obore svojej posobnosti, preto jeho úradný úkon bol po právě a obžalovaný spáchal zločin podla §§ 4 a 6 zák. čl. XL:1914, keď poškodenému v tomto jeho úkone ozbrojené nebezpečným vyhrožováním prekážal. Preto nemýlil sa vrchný súd, keď obžalovaného uznal za vinného.