NPD documents search: Boh. adm., 19 (1937)

Č. 12829.

Školstvo. — Administrativné pokračovanie: * O nároku učiteľa reformovanej cirkevnej elementárnej ľudovej školy na správcovský přídavek podľa § 15 zákona č. 104/1926 Sb. rozhodujú administrativne vrchnosti.
(Nález z 22. marca 1937 č. 11719/37.)
Prejudikatura: Boh. A 12127/35 a 12620/36.
Vec: Ref. církev v Kráľovskom Chlumci proti rozh. zem. úřadu v Bratislavě z 18. augusta 1933 o správcovskom přídavku pre učiteľku reformovanej ľudovej školy.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdovodnosť.
Důvody: Napadnutým rozhodnutím žal. úřad potvrdil rozhodnutie okr. úřadu v Král’. Chlumci z 8. mája 1933, kterým zaviazaná bola ref. církev v Král’. Chlumci — ako udržovateľka miestnej ref. ľudovej školy k vyplateniu správcovského honoráru učiteľke Etele J. Za dovody tohoto rozhodnutia uviedol žal. úřad toto: Odvolateľka namieta, že administrativně štátne úřady nie sú kompetentně v danom spore rozhodovať a že k tomu sú oprávněné v smysle § 33 bod 5 cirk. zák. čl. V:1904 jediné církevně vrchnosti. Tejto námietke nemohlo byť vyhovené preto, lebo toto ustanovenie cirkevného zákona ako aj ustanovenie § 52 cirk. zák. článku 6 ustanovením zák. čl. XXVII:1907, ako pozdějším zákonom boly zrušené, a v týchto sporoch bola ustálená kompetencia administratívnych úradov. —
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Nss musel sa predne zaoberať tou námietkou sťažnosti, ktorou vytýká sťažujúca si ref. církev, že daný spor nepatří vóbec do kompetencie správných úradov. V tomto smere udává sf-ľ-ka vo sťažnosti, že ref. církev bola v býv. Uhorsku tak zvanou recipovanou cirkvou, ktorej právně poměry, ako autonomnej korporácie usporiadané boly »Cirkevnými zákonami« vydanými synodou, ktorá zasedala v Budapešti 10. novembra 1904, ktoré zákony sankcionované boly 14. februára 1907, vtedy panujúcim kráľom, a publikované boly vo sbierke nariadení (Rendeletek tára) pod č. 87/1907 min. nariadením č. 2468/1907 M. E. Podl’a týchto zákonov cirkevných, ktoré sú platné i teraz, patřilo vraj rozhodovanie o záležitostiach takého druhu, o akú záležitost’ ide v danom sporu, totiž rozhodovanie o platoch ref. učiteiov, za aký plat má sa považovat’ podľa zákona 104/1926 Sb. i správcovský honorár, jedine len cirkevnému administratívnemu súdu. Rozhodovaly-li tedy v danom sporu politické administrativně úřady, má sa jejich rozhodnutie pre nedostatok kompetencie zrušiť.
Táto námietka je bezdóvodná, lebo nss vyslovil už v nálezu z 9. novembra 1935 č. 19315/35 Boh. A 12127/35 a v nálezu zo 7. novembra 1936 č. 15927/36 Boh. A 12620/36, k ichž dovodom sa pódľa § 44 jedn. poriadku poukazuje, právny názor, na ktorom trvá i v danom případe, totiž že o nároku učiteľa cirkevnej školy na správcovský prídavok pódia § 15 zákona č. 104/1926 Sb. rozhodujú administrativně vrchnosti.
Na názoru tom sotrval súd prez shora uvedené výtky sťažnosti, ktoré si mylné vykladajú dosah příslušných ustanovení cirkevných zákonov. Je pravda, že církev reformovaná náležala v býv. Uhorsku medzi t. zv. církve recipované (srovn. zák. čl. I:1608, XXVI:1791) a že boly právně poměry jej upravené cirkevnými zákonami, usnesenými zem. synodou zahájenou 10. novembra 1904 v Budapešti, ktoré boly schválené kráľom 14. februára 1907 a boly vyhlášené ministerským nariadením č. 2468/1907 R. T. č. 87/1907. Zákonami tými sa spravuje uvedená církev i po převrate. Lež z ustanovení týchto cirkevných zákonov vysvitá, že i keď školstvo a jeho správa spadá do oboru autonomie církve, predsa musia cirkevné školy šetriť predpisov štátnych zákonov, ktoré boly vydané ústavnou cestou (§ 3 čl. I cirk. zák.). V týchto cirkevných zákonoch došla k výrazu všeobecná zásada, vyplývajúca zo svrchovanosti štátu, že cirkevné zriadenie a jeho ústava nesmie isť tak ďaleko, aby prekážalo všeobecným zákonom štátnym alebo s nimi kolidovalo. Je len logickým dósledkom tejto zásady, že upravilo-li zákonodárstvo štátne vo svojom ďalšom vývoji všeobecne a bezvýhradné niektorú z otázok, týkajúcich sa škol cirkevných, ktoré dosial’ spadaly pódľa cirkevných zákonov reformovanej církve do lona jej autonomie a v jej rámci boly so súhlasom štátu upraveny závazné i pre obor štátnej moci, musia předpisy cirkevných zákonov ustúpiť dotyčnej normě zákonov štátnych. Tieto sa stávajú obligatornými i pre cirkev reformovaná. Také všeobecné a bezvýhradné úpravy štátnym zákonodárstvom doznala už v r. 1907 otázka příslušnosti k rozhodovaniu sporov o platy medzi náboženskými obciami a učiteľskými osobami na cirkevných školách ľudových. Tak ustanovil § 1 zák. čl. XXVII:1907, že učiteľia týchto škol sú veřejnými zamestnancami a že ich platy sa zabezpečujú administrativně. Administratívnym zabezpečením nelzá rozumět’, ako zato má sťažnosť, materiálnu úhradu platov tých, ale zabezpečenie cestou administratívnou, administratívnymi úradmi na rozdiel od úradov cirkevných (srov. i § 51 nar. č. 76000/1907 min. kul. R. T. 113/1907). Tomu svědčí skutočnosť, že zákonodárca prepožičiava v tom istom ustanovení učiteľom cirkevných rudových škol charakter veřejných zamestnancov, povaha tohoto poměru však sama ukazuje na to, že i spory z poměru toho vzniklé patří do příslušnosti orgánov administratívnych. Že stanovisko sťažnosti o příslušnosti orgánu reformovanej církve k rozhodovaniu sporu o platy učiteľstva 1’udových škol tejto církve je mylné, vysvitá ešte zretelnejšie z ustanovenia § 30 zák. čl. XVI:1913 nadpísaného o sriadení příslušností učitel’ov pri obecných a konfesionálnych elementárnych ľudových školách. Podl’a tohoto ustanovenia rozhoduje »s vytvořením každého iného pokračovania« o nárokoch na příslušnosti, ktoré vzniknu učiteľom z tohoto zákona voči vydržovatel’om škol, župný správný výbor. Zákon ten hovoří o učiteľoch škol konfesionálnych zcela všeobecne, aniž by vynímal zo svojej posobnosti učiteľstvo niektoré z církví buď recipovaných alebo uznaných podl’a zák. čl. XLIII:1895, alebo aniž by výslovné zachovával v platnosti předpisy niektoré z církví tých, ktoré dosiaľ zakladaly příslušnost orgánov cirkevných, aby i s účinkom pre obor práva vnútroštátneho riešily spory vzniklé z nárokov učitel’stva ľudových škol cirkevných na platy voči tej ktorej církvi ako udržovateľovi. Z toho vysvitá, že chcel zákonodárca ustanovením týmto zařadiť do právneho poriadku všeobecný kompetenčný předpis o rozhodovaní sporov na platy učiteľstva ľudových škol obecných a cirkevných a že mu musia ustúpiť od jeho účinnosti všetké dosavadně předpisy, ktoré nie sú s ním v súhlase a prepožičiavajú příslušnost k riešeniu sporov tých orgánom iným. Správnost názoru toho podporuje ďalej slovný obrat vložený do ostatného kontextu citovaného předpisu »s vylúčením akéhokoľvek iného pokračovania«, ktorý s jednoznačnou presvedčivosfou odnímá od doby svojej účinnosti kompetenční rozhodovat v uvedených sporoch všetkým dosavádnym orgánom a tedy i cirkevným, pokiaľ im snáď dosiaľ prislúchala podl’a zriadení a štatútov jednotlivých církví a náboženských spoločností.
Za tohoto stavu práva sluší ovšem mať zato, že uvedený předpis postihol svojim kategorickým zněním tiež cirkevné zákony evanjelickej reformovanej cirkve, najma § 33 bod 5 cirk. zák. čl. V a § 52 cirk. zák. čl. VI:1904, pokiaľ prepožičiava pravomoc rozhodovat spory o platy učiteľstva ľudových škol orgánom cirkve, a mýli sa preto sťažnosť, vindikuje-li (privlastňuje-li) příslušnost k rohodovaniu v danom spore cirkevným orgánom reformovanej cirkve. Pre svoje opačné stanovisko neprávom sa dovolává sťažnosť i nálezu tohoto sudu z 15. mája 1930 č. 7823 Boh. A 8608/30, lebo i v tomto nálezu došla k vyjadreniu zásada shora uvedená, totiž že předpisy cirkevných zákonov platia pre obor vnútornoštátny — ovšem s výhradou, že neodporujú existencii a povahe československého štátu, resp. změněným štátoprávnym pomerom, — len potial’, pokial’ neboly štátnym zákonodárstvom změněné alebo zrušené. Zo všeho toho ide, že boly administrativně vrchnosti příslušné k rozhodovaniu v danom sporu.

Citace:

Č. 12.829. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19, s. 434-436.