Čís. 6236.

Výklad skutkovej podstaty prečinu podľa § 7, odst. 1 zák. čl. 23:1913.
V tomto zákonnom ustanovení užitý výraz »určitý kandidát« znamená aj určitú kandidátnu listinu.
(Rozh. zo dňa 28. júna 1938, Zm IV 306/38.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre prečin podľa § 7, odst. 1 zák. čl. 23:1913 zamietol zmätočné sťažnosti obžalovaného a jeho obhájců.
Z dôvodov:
Na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p. dovodzujú sťažovatelia nedostatok skutkovej podstaty prečinu ,podľa § 7, odst. 1 zák. čl. 23:1913 jednak námietkou, že čin obžalovaného nie je možné považovat za vyhrážku spôsobením škody na majetku alebo zárobku, jednak námietkou, že obžalovaný žiadal na svedkovi, aby hlasoval na určitú kandidátnu listinu a nie na určitého kandidáta, ako vraj cit. ustanovenie zákona předpokládá.
Zmätočná sťažnosť je bezzákladná. Prečinu podľa § 7, odst. 1 zák. čl. 23:1913 sa dopúšťa ten, kto za tým účelom, aby volič dal, alebo nedal hlas určitému kandidátovi, alebo aby sa zdržal hlasovania, vykoná niektorú z činností v zákone uvedených, t. j. slovom alebo skutkom ublíži voličovi alebo jeho příslušníkovi, alebo takým ublížením vyhráža, spôsobí im na majetku alebo zárobku bezprávne škodu, alebo takou škodou vyhráža, alebo konečne ten, kto vyhráža uverejnením prejavu na cti urážajúceho alebo utrhajúceho. Skutková podstata uvedeného prečinu je tedy daná už vtedy, keď je splnená jediná z naznačených eventualit. Keď odvolací súd zistil, že obžalovaný hrozil voličovi J., keď nebude hlasovať on a iní cigáni na určitú kandidátku, že ženy týchto cigáňov, tedy i jeho ženu, vybijú z domov, keď budu žobrať, dospel k správnemu záveru, že toto konanie vyčerpáva pojem vyhrážky ublížením skutkom, čo zmäočné sťažnošti výslovne ani nepopierajú a najvyšší súd nemá pochybnosti o správnosti tohoto záveru a preto nie je treba sa zaoberať otázkou, či je skutková podstata inkriminovaného prečinu daná ešte aj v inom smere, totiž že obžalovaný hrozil spôsobením škody na majetku alebo zárobku.
Konečne nie je opodstatnená ani tá námietka sťažovateľov, že skutková podstata tohoto prečinu vyžaduje, aby pachateľ žiadal na voličovi hlasovanie na určitého kandidáta, a že nestačí, keď žiada hlasovanie na určitú kandidátnu listinu.
Podľa § 1 zák. čl. 23:1913 vztahuje sa tento zákon medzi inými tiež na voľbu poslancov do zákonodárných sborov, čím treba rozumeť voľbu členov poslaneckej snemovne podľa zák. čís. 123/1920 Sb. z. a n. a voľbu členov senátu podľa zák. čís. 124/1920 Sb. z. a n., o ktoré v súdenom prípade išlo. Hľadiac na celu úpravu sústavy volenia podľa týchto zákonov niet pochybnosti o tom, že v § 7, odst. 1 zák. čl. 23:1913 užitý výraz »určitý kandidát« znamená aj určitú kandidátnu listinu.
Bezzákladné sú aj zmätočné sťažnosti v časti založenej na dôvode zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. namietajúce, že čin obžalovaného mal byť kvalifikovaný len ako prestupok útisku podľa § 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n. Keď podľa toho, čo bolo uvedené, je daná skutková podstata činu prísnejšie trestateľného, nemôže so zreteľom na ustanovenie § 95 tr. z. prichádzať v úvahu miernejšie ustanovenie zákona o útisku, ako správne odvolací súd dovodil, a čo sa sťažovatelia ani nepokúsili vyvrátiť.

Citace:

DNK.. Advokát a advokacie. Všehrd. List československých právníků . Praha: Spolek českých právníků „Všehrd“; Český akademický spolek „Právník“, 1923, svazek/ročník 5, číslo/sešit 5-6, s. 129-129.