NPD documents search: Váž. civ., 17 (1935)

Č. 12006.

Policajné právo: K vykázaniu cudzinca z územia čsl. státu stačí už púha okolnosť, že sa cudzinec riadne nelegitimoval cestovným pasom (§ 10 zák. čl. V:1903 a zák. č. 55/1928 Sb.).
(Nález zo dňa 4. septembra 1935 č. 17154/35.)
Vec: Elemér K. vo V. proti zemskému úradu v Bratislave o vypovedanie z územia Čsl. republiky.
Výrok: Sťažnost sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Výmerom zo dňa 15. januára 1931 vypovedal okr. úrad v Modrom Kameni sť-l’a z územia Čsl. republiky. Napadnutým rozhodnutím bolo odvolanie sť-l’ovo do tohoto výměru zamietnuté.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Niet sporu o tom, že sť-ľ je cudzincom. Žal. úřad odôvodnil v napadnutom rozhodnutí vypovedanie sť-l’a z územia Čsl. republiky takto: »Dľa § 3 zák. čl. V:1903 je cudzinec, ktorý mieni prechodné alebo trvale tuná sa zdržovat, povinný nie len svoj úmysel’ oznámiť príslušnej vrchnosti, ale tiež náležite sa legitimovat. Dl’a § 10 zák. čl. V:1903 môže byť cudzinec, ktorý sa náležite nelegitimoval, z tunajšieho územia vykázaný. Nakoľko posledne zák. zo dňa 29. marca 1928 č. 55 Sb. bola zavedená u cudzincov, zdržujúcich sa v čsl. republike, nútená pasová povinnost, sluší považovať za riadnu legitimačnú listinu u cudzincov cestovný pas, opatrený potrebným vizumom. Sť-ľ jako cudzinec predpísaného cestovného pasu nemá, potom ovšem požiadavke náležitej legitimácie nevyhovuje a tak vo smysle § 10 zák. čl. V:1903 je daný zákonitý dôvod na jeho vypovedanie z tunajšieho územia. Keď ale okr. úrad v Modrom Kameni z uvedeného dôvodu výmerom v odpor vzatým sť-l’a z tunajšieho územia vypovedal, musel odvolací úrad uznať pokračovanie I. stupňového úradu za zcela správne a zákonité, vypovedací výmer jako na právnom podklade vydaný schválit’ a odvolanie jako neodôvodnené zamietnuť.«
Z tohoto odovodnenia napadnutého rozhodnutia ide zrejme na javo, že žal. úrad uviedol jako dôvod pre vypovedanie sť-l’a z územia Čsl. republiky jedine len okolnosť, že sť-ľ sa nelegitimoval cestovným pasom, pri čom žal. úrad vychádzal z právneho názoru, že za účinnosti zák. č. 55/1928 Sb., v napadnutom rozhodnutí citovaného, je cestovný pas opatrený cestovným vízom i pre cudzincov, ktorí sa na tomto území zdržujú, jedinou legitimačnou listinou, ktorej nedostatok odôvodňuje podľa § 10 zák. čl. V:1903 vypovedanie cudzinca.
I. Pokiaľ sť-ľ háji stanovisko, že legitimovanie cudzinca, predpísané v § 10 zák. čl. V:1903 vzťahuje sa podľa dôvodovej zprávy k tomuto §u vraj len na také osoby, ktorýchž zdržovanie sa na území štátu ohrožuje verejný poriadok a bezpečnost’ štátu, čomu však v prípade sť-ľovom tak není, je sťažnosť bezdôvodná.
Podľa § 10 zák. čl. V:1903 môže byť policajným úradom zo štátneho územia kedykoľvek vykázaný, po prípade i nutne odstránený cudzinec, ktorý sa riadne nelegitimuje, ktorý nepreukáže, že má prostriedky k vydržovaniu seba a svojej rodiny, alebo jehož prítomnost’ na zdejšom území je pre záujmy štátne alebo pre verejnú bezpečnost’ a verejný poriadok povážlivá. Z doslovu tohoto zákonného predpisu plynie, že k vykázaniu cudzinca z územia štátu není zapotrebí, aby boly dané všetky v tomto predpisu uvedené predpoklady, ale že stačí už púha okolnosť, že sa cudzinec riadne nelegitimoval. Pre výklad, že by sa ono legitimovanie vzťahovalo — jako sť-ľ za to má — len na také osoby, ktoré ohrožujú verejný poriadok a bezpečnost štátu, nie je v doslovu zákona najmenšej opory.
II. Ďalšie vývody sťažnosti sú vybudované na stanovisku, že sť-ľ mohol sa legitimovat’ i iným spôsobom než cestovným pasom, lebo § 3 zák. čl. V:1903 nepredpisuje jako legitimáciu jedine len cestovný pas. Lež v tomto smere prehliada sť-ľ zák. č. 55/1928 Sb., jehož sa žal. úrad v napadnutom rozhodnutí dovolává a podľa jehož § 2 smejú cudzinci prekročiť hranice republiky Čsl. alebo v nej sa zdržovať len s cestovnými pasmi, ktoré vyhovujú ustanoveniam tohoto zák. o pasoch cudzincov. Z ustanovenia § 2 zák. č. 55/1928 Sb. je tedy patrné, že za účinnosti tohoto zák. platí i pre cudzincov, ktorí sa zdržujú na území republiky Čsl., obligatorná pasová povinnost’. Cudzinci, ktorí sa cestovným pasom vo smysle § 2 zák. č. 55/1928 Sb. nevykážu, môžu byť podľa § 10 zák. čl. V:1903 z územia republiky Čsl. vypovedaní.
Keďže však ustanovenie § 2 zák. č. 55/1928 Sb. predpisuje zcela bezvýminečne i pre cudzincov, ktorí sa v území republiky Čsl. zdržujú, pasovú povinnost’, je pre otázku vypovedania bez právneho významu okolnosť vo šťažnosti relevovaná, že totiž sť-ľovi vraj nebolo možné opatrit’ si cestovný pas.
Pokial’ sť-ľ dovodzuje, že podľa nar. min. pre Slov. č. 39/1920 a 55/1920 len ti cudzozemci sú povinni zažiadať si o povolenie k pobytu, ktorí prišli na územie republiky s cestovným pasom po 1. júli 1919, že sť-ľ prišiel však sem už v roku 1916 a tak cestovný pas nie je mu potrebný, je sť-ľ na omylu, lebo v zák. č. 55/1928 Sb., ktorý, pokial’ ide o spôsob legitimácie cudzincov, je v danom prípade jedine smerodajný, není takého ustanovenia, že by boli cudzinci, ktorí prekročili hranice štátu před 1. júlom 1919, sprostení pasové povinnosti, v tomto zákone stanovenej.

Citace:

Č. 12006. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17/2, s. 151-153.