Č. 11472.

Zemedelstvo: Príslušnosť generálnej paritnej komisie pri Slovenskom úrade práce pre zemedelské robotníctvo v Bratislave v otázke, koho pri zmene v osobe nájomníka statku sluší pokladať za zamestnávateľa polnohospodárskych zamestnancov a vôči komu trvá služobný pomer týchto?
(Nález zo dňa 10. októbra 1934 č. 18878.)
Vec: Ján S. v M. a spol. proti generálnej paritnej komisii pri Slovenskom úrade práce pre zemedelské robotníctvo v Bratislavě o služobný pomer.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: V podaní de pres. 8. novembra 1927 upravenom na okr. paritnú komisiu v St. uviedli sť-lia, že boli jako zemedelskí zaměstnanci zamestnaní na statku manželky Dra Vojtěcha H., ktorýžto statok mal v nájme Zikmund S., že tento nájom koncom hospodárského r. 1927 zanikol a že novými nájomníkmi tohoto statku sa stali Ernest a Julius V.; službu im ani vlastník statku, ani nájomník Zikmund S. ani noví nájomníci Ernest a Julius V. nevypovedali a nepostarali sa o ich odškodnenie; poneváč všetci tito popierajú svoju platobnú povinnosť, žiadajú sť-lia, aby bolo rozhodnuté, koho z oných osôb zaťažuje výpovedná povinnosť a ktorá z nich a na jakú dobu je povinná vyplatiť sť-ľom požitky.
Rozhodnutím z 15. marca 1930 vyslovila okr. paritná komisia v S. k žiadosti sť-ľov, predostretej vo vyšeuvedenom podaní, že služobný pomer sť-ľov vôči majiteľovi pozemku Dru Vojtěchovi H. trvá, a že tento je povinný sť-ľov i naďalej zamestnávať za podmienok uvedených v uzavrenej smluve s bývalým prenájomníkom Zikmundom S.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolal sa Dr. Vojtech H.
Napadnutým rozhodnutím zrušil žal. úřad k odvolaniu Dra Vojtěcha H. rozhodnutie okr. paritnej komisie, vyslovivši, že medzi sť-ľmi a vlastníkom majetku nebol a nie je žiadny služobný poměr.
O sťažnosti na toto rozhodnutie uvážil nss:
Jako je patrné v vývodov sťažnosti, neberú sť-ľia vôbec v odpor vlastný výrok v napadnutom rozhodnutí jedine obsažený, totiž výrok, že neexistoval a neexistuje žiadny služobný poměr medzi sť-ľmi a vlastníkom pozemku, Drom Vojtechom H., lež namietajú jedine len, že napadnuté rozhodnutie je neúplné, lebo vraj žal. úřad rozhodnul spor len v tom smere, že vlastník pozemku nie je povinný vyplatiť im »požitky na výpovednú dobu«, nerozhodnul však — prez to, že má vraj nie len kasatornú, ale i reformátornú posobnosť — o otázke, ktorú vzniesli na spor vo svojom podaní, totiž o otázke, koho s osôb tam mimo vlastníka pozemku uvedených zaťažuje zmienený záväzok.
Lež túto jedinú namietku sťažnosti neshľadal nss dôvodnou. — Č. 11472 —
Podľa § 7 nar. min. pre správu Slovenska zo dňa 24. novembra 1920 č. 75 (»Úradne Noviny« č. 40/1920) vo znění čl. III. štatutu (vydaného na základe § 14 zák. z 10. decembra 1918 č. 64 Sb. — »Úr. Noviny« č. 49/1922) náleží do kompetencie generálnej paritnej komisie pri Slovenskom úrade práce pre zemedelské robotníctvo v Bratislavě: a) sprostriedkovať pri uzavieraní hromadných smluv všetkých kategorií poľnohospodárskvch zamestnancov, b) sprostriedkovať pri všetkých hromadných sporoch poľnohospodárskych zamestnancov cieľom smierneho pokonania v poslednej inštancii, keď jedna zo smluvných stránok o to požiada, c) rozhodovat v poslednej inštancii pri výpovědi poľnohospodárskych zamestnancov v smysle nar. min. pre správu Slovenska o obmedzení výpovědi zo dňa 14. októbra 1920 č. 64 »Úradných Novín«, d) rozhodovat v poslednej inštancii pri všetkých sporoch poľnohospodárskych zamestnancov, vzniklých na základe hromadných smluvných úprav.
Podľa správných spisov domáhali sa sť-lia, zemedelskí zaměstnanci na Slovensku, podáním de pres. 8. novembra 1927 v pokračovaní správnom, ktoré bolo ukončené vydáním napadnutého rozhodnutia, výroku o tom, koho z osob uvedených v tomto podaní, totiž zda vlastníka pozemku Dra Vojtěcha H. či nájomcu Zikmunda S., resp. Ernesta V. a Juliusa V. postihuje »výpovedná služobná povinnosť« a povinnosť platiť sť-ľom platy. Vzniesli tedy sť-lia v pokračovaní správnom na spor otázku, kto z uvedených osob je jejich zamestnávateľom a vôči komu z oných osob trvá služobný poměr sť-ľov so svojmi dôsledkami.
Lež spor tohoto druhu nespadá ani do jednej z oných kategorií věcí uvedených vo svrchu citovaných normách a přikázaných k rozhodovaniu generálnej paritnej komisii; lebo kategorie uvedené v bodoch a) a b) § 7 nar. min. pre správu Slovenska č. 75/1920 vo znění čl. III. zmieneného štatutu nemôžu v danom případe vôbec prichádzať v úvahu, keďže o nějaké »sprostriedkovanie«, aké majú tieto body na mysli, v danom případe nešlo; avšak spor vznesený sť-ľmi v pokračovaní správnom nelzä ani subsumovať pod bod c) § 7 cit. nar., keďže sť-lia v onom podaní vôbec netvrdili, že by im výpověď bola daná; že by šlo o spor zmienený v bode d) § 7 cit. nar., tomu obsah zmieneného podania sť-ľov nenasvedčuje.
Nešlo-li ale v danom případe o spor, ktorý by spadal do kompetencie generálnej paritnej komisie v cit. právnych normách taxative vymedzenej, nebola generálna paritná komisia ani oprávněná, tým menej povinná rozhodovat v onom směru, ktorý sť-lia vo svojej sťažnosti naznačujú, totiž rozhodovat o tom, koho z osob uvedených vo zmienenom podaní — mimo vlastníka pozemku — sluší pokládat za zamestnávateľa sť-ľov a vôči komu z oných osob trvá tedy služobný pomer sť-ľov so svojmi dôsledkami (pri tom sa poznamenává, že kompetenciou generálnej paritnej komisie k riešeniu tejto otázky, pokiaľ ide o vlastníka pozemku, nemohol sa nss v danom případe zabývat ex professo, keďže — jako bolo svrchu uvedené — sť-lia vôbec neberú v odpor výrok generálnej paritnej komisie, že medzi sť-ľmi a vlastníkom pozemku neexistoval a neexistuje žiadny služobný poměr). Vtedy ale nemôžu sť-lia dôvodne tvrdiť, že žalovaná generálna paritná komisia mala po- — Č. 11472 —
vinnosť k rozhodovaniu v onom smere, ktorý sť-lia naznačujú, a že, neučinila-li v onom smere rozhodnutie, bolo tým vsiahnuté do subjektivného procesného práva sť-ľov.

Citace:

č. 11472. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 318-320.