NPD documents search: Váž. tr., 14 (1932)

Čís. 4513.

Skutková podstata prečinu podľa § 4 odst. II. zák. čl. XL:1914 — bol-li prečin spáchaný násilím — vyžaduje, aby páchateľ použil fyzickej sily buď priamo proti osobe úradného orgánu, alebo proti veciam s jeho osobou súvisiacim.
(Rozh. z 26. októbra 1932, Zm IV 380/32.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. T., obžalovanému z prečinu násilia proti úradnému orgánu, na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obhájcu obžalovaného z úradnej moci podľa 1. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudky obidvoch nižších súdov a vrátil vec sudu prvej stolice k novému prejednaniu a rozhodnutiu. Zmätočná sťažnosť bola poukázaná na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku odvolacieho súdu ohlásil obhájca obžalovaného zmätočnú sťažnosť na základe § 385 č. 2 a 3 tr. p. Najvyšší súd, majúc podľa posl. odstavca § 385 tr. p. z úradnej povinnosti zistiť, či sa tu nevyskytuje niektorý vecný dôvod zmätku, sa presvedčil, že nižšie súdy nezistily všetkých okolností rozhodných pre posúdenie, či je tu skutková povaha trestného činu a ktorého. Obidva nižšie súdy uznaly obžalovaného vinným z prečinu násilia proti úradnému orgánu podľa § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914. Vo výroku rozsudku prvého súdu nebolo ani uvedené, jakým spôsobom obžalovaný prekážal úradnému orgánu vo výkone jeho povolania, totiž či násilím, či nebezpečným vyhrožováním, takže vo výroku rozsudkovom neboly uvedené všetky náležitosti skutkovej povahy trestného činu, z ktorého obžalovaný bol uznaný vinným. Nižšie súdy zistily len toto: Keď obžalovaný, idúc s vozom, bol zastavený službu konajúcou četníckou hliadkou, ktorá chcela previesť prehliadku cieľom odobrania strelných zbrani, snažil sa prehliadke ujsť, v čom mu však bolo zabránené. Potom sa pokúsil znova ujsť hliadke tým, že začal biť svoje kone. V tom bolo mu znova zabránené tým, že člen četnickej hliadky zadržal kone a opraty. Avšak keď člen hliadky prikročil ku prevedeniu prehliadky, obžalovaný šľahnul do koni bičom a ušiel, takže člen četnickej hliadky nemohol prehliadku vykonať. Z týchto zistení predovšetkým plynie, že nebolo zistené nebezpečné vyhrožovanie. Avšak neboly tiež zistené ani také skutočnosti, z ktorých by sa dalo uzatvárať, že obžalovaný bezprostredne alebo aspoň prostredečne upotřebil násilia proti orgánu vrchnosti, totiž že upotrebil fyzickej sily buď priamo proti osobe orgánu vrchnosti, alebo proti veciam, súvisiacim s osobou tohoto orgánu, tak že násilie pôsobilo prostredečne na túto osobu. Ku skutkovej povahe prečinu podľa § 4 odst. 2 zák. čl. XL:1914 však sa vyžaduje, aby násilie bolo použité jedným z týchto spôsobov a prostá neposlušnosť tu nestačí. Podľa trestného oznámenia obžalovaný udrel bičom do koni a ušiel driev, než četnícky strážmajster D. pristúpil k vozu. Podľa výpovedi svedkov D. a Š. obžalovaný šibal kone bičom a utiekol prv, než by svedok D. kone chytil. Z týchto výpovedí nie je vidno, či upotrebené násilie aspoň prostredečne pôsobilo na úradný orgán, čo by bolo v takom pripade, keď by onen orgán držal kone, alebo voz a obžalovaný by bol bitím koní prostredečne použil fyzickej sily proti úradnému orgánu. Nižšie súdy nehodnotily však výpoveď svědka M., podľa ktorej obžalovaný T. bil kone vtedy, keď ich držal za uzdy četnícky strážm. Š. V tomto bode je sice rozpor medzi výpoveďou svedka M. a svedka Š., ktorý udal, že držal kone J. P-a. Avšak bolo vecou nižších súdov vysvetliť podrobnosti tohoto prípadu a zistiť skutkový stav tak zovrubne, aby mohlo byť riešené, či obžalovaný použil bezprostredne alebo aspoň prostredečne násilia proti úradnému orgánu. Vyskytuje sa tu tedy prípad 1. odst. § 35 por. nov. a preto bolo rozhodnuté jako hore vo výroku.

Citace:

Čís. 4513. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1933, svazek/ročník 14, s. 270-271.