NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 15876.

O nároku na náhradu škody, vyvodzovanom z toho, že žalovaný erár obmyseľne viedol bernú exekúciu na majetok patriaci nie daňovému dlžníkovi, ale žalobníkovi, príslušný je rozhodovať krajský súd civilný v Prahe (zák. č. 4/1918 Sb. z. a n.).1)
(Rozh. z 18. februára 1937, R IV 471/36.) Žalobník domáhal sa žalobou u krajského súdu v U. odškodného na Čsl. státe na tom základe, že berný úrad v T. obmyseľne viedol na jeho majetok bernú exekúciu pre daňové dlhy Andreje J. a tým mu spôsobil škodu. Žalovaný stát namietal, že spor patrí podľa zák. č. 4/1918 Sb. zák. a nař. pred krajský súd civilný v Prahe.
Súd I. stolice spor pre sporu prekážajúcu okolnosť § 180 č. 3 Osp. zastavil, rekurzný súd jeho usnesenie zmenil a námietku žalovaného státu zamietol.
Najvyšší súd obnovil usnesenie súdu I. stolice.
Dôvody:
Správne je stanovisko žalovanej strany proti odôvodneniu napadnutého usnesenia, lebo z rozhodnutia Najvyššieho súdu Úr. sb. č 2006, tam citovaného, plynie pravý opak toho, čo z neho súd II. stolice vyvodzuje, totiž to, že žalobný nárok, ktorý bol rozhodnutím č. 2006 posudzovaný, nemal vôbec do činenia s konaním alebo opominutím finančných úradov ako takých.
Žalobný nárok na odškodné opiera sa o to, že berný úrad v T. ako orgán štátnej finančnej správy, vymáhajúc bernou exekúciou proti Andrejovi J. ním dlžné dané a poplatky, zabavil úrodu z nehnuteľnosti, ktorá nehnuteľnost sice patrí daňovému dlžníkovi, na ktorej však má žalobník vložené požívacie právo, a že tak, vediac o tejto skutečnosti už odporu žalobníkom podaného, obmyseľne viedl exekúciu na jeho majetok, čím mu vznikla údajné škoda.
Zo spisov č. C II 1156/34 okresného súdu v Ť. je patrné, že žalobník už vyčerpal svoje právo, určené v 2. odst. § 357 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n., podavši tam spomenutú nárokovú žatobu, o ktorej bolo už pravoplatne rozhodnuté.
Pri tomto stave veci o samotne podanej žalobe na odškodné z úkonov berného úradu, ako orgánu finančnej svrchovanosti štátu, je krajský súd civilný v Prahe výlučne príslušným k rozhodnutiu podľa zákona č. 4/1918 Sb. z. a n.

V tomže smysle: Sb. n. s. č. 5295.**

Citace:

Čís. 15048.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 331-332.