NPD documents search: Boh. adm., 7 (1925), sv. 2

Čís. 15125.

Člen obecného zastupiteľstva, ktorý v schôdzke obecného zastupiteľstva učinil o podniku jedného z oferentov, uchádzajúcich sa o zadanie dodávky, nepravdivé výroky, spôsobilé ho poškodiť, nemôže byť stíhaný podľa § 10 zákona proti nekalej súťaži.
(Rozh. z 15. apríla 1936, Rv III 680/35.)
Žalujúca firma zúčastnila sa súťaže na dodávku parnej turbiny pre mestskú elektráreň v B. V schôdzke obecného zastupiteľstva, keď sa rokovalo o oferte žalujúcej firmy, žalovaný ako člen obecného zastupiteľstva ofertu žalujúcej firmy neodporúčal a podľa prřednesu žaloby vyjádril sa tak, že žalujúca firma je rakúskym podnikom, že v tuzemsku má len na oko malú dielňu a niekoľko robotníkov, že všetky väčšie práce zhotovuje vo Viedni, že celý jej základný kapitál je v rukách cudzincov, že celý jej zárobok plynie do Rakúska a že jej generálny riaditeľ je Rakušan; preto je vraj treba proti takémuto rakúskemu podniku podporovať naše národné podniky. Žalujúca firma domáhala sa žalobou, oprenou o § 10 zákona proti nekalej súťaži, súdneho výroku, že je žalovaný povinný zdržať sa týchto výrokov a zaplatiť žalujúcej firme pre utrpené príkorie 100000 Kč.
Súd I. stolice zdržovacej žalobce vyhovel a prisúdil žalujúcej firme 20000 Kč odškodného za utrpené príkorie, odvolací súd jeho rozsudok zmenil a žalobu zamietol.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalujúcej firmy zamietol. Dôvody:
Zásadou, ktorú dovolateľka uvádza, že sa nekalej súťaže podľa § 10 zák. proti nekálej súťaži môže dopustiť aj nesúťažiteľ, keď účel zľahčovania je ten, aby súťažné položenie zľahčeného bolo oslabené, z čoho nepriamo vzniká prospech ostatným súťažiteľom, nemožno vystačiť vo všetkých prípadoch, najmä nie v súdenom prípade, kde ide o posúdenie činnosti žalovaného, ktorý sa ako člen obecného zastupiteľstva v schôdzke tohoto, určenej k rozhodnutiu o ofertách obci došlých na dodanie turbíny, údajne vyjádril o podniku žalujúcej strany tak, ako je v žalobe uvedené.
Je nepochybné, že tieto údaje, ak sa staly, mohly by podľa úmyslu žalovaného vzbudiť proti podniku aj oferte žalujúcej strany nepriaznivú náladu v sbore, ktorý o ofertách rozhodoval, a že by tak boly tieto údaje spôsobilé poškodiť podnik žalujúcej firmy, resp. oslabiť jej súťažnú pozíciu proti jej konkurentom.
Nemožno však v súdenom prípade pominúť vážnu okolnosť, že žalovaný konal tu ako spolurozhodujúci člen sboru, ktorého v pomere k súťažiacim firmám treba považovať za orgán zákazníka, čo samo o sebe vylučuje súťažný pomer medzi oferujúcimi firmami a členmi tohoto sboru.
Podľa povahy věci musela predchádzať rozhodnutie rozprava, v ktorej každý člen sboru bol oprávnený vysloviť svoj názor na vec, tedy odporučiť jednu z ofert k prijatiu, resp. zaujať a odôvodniť stanovisko proti inej oferte.
Už taký prejav činí sa s úmyslom, aby určitému oferentovi nebola zakázka udelená, vzbudzuje v sbore proti nemu náladu a oslabuje tak jeho súťažiteľskú pozíciu.
Lež — ako správné dovodil odvolací súd — to samo nestačí k záveru, že žalovaný konal »za účelom súťaže«, čo je nezbytným predpokladom činu uvedeného v § 10 zák. proti nekalej súťaži.
Opačné, len paušálne a povrchné posúdenie, ako to žalujúca strana požaduje, viedlo by k nedohľadnym následkom, ktoré by sa účelu zákona proti nekalej súťaži viac priečily než s ním súhlasily. Najmä by sa mnohý člen zastupiteľského sboru, verejne pojednávajúceho, obával pri rozhodovaní o ofertách vyjádriť slobodne svoj názor, aby prípadne nebol stíhaný podľa § 10 cit. zák. za údaje, ktorých pravdivosť je nemožno dokazovať, najmä keby sa páchateľ podľa tohoto ustanovenia nemohol sprostiť zodpovednosti ani dôkazom púhej pravdepodobnosti, t. j., že tu boly isté okolnosti, z ktorých mohol usudzovať na pravdivosť svojho údaju.
Túto prísnu zodpovednosť ukladá zákon len osobám, ktoré konajú za účelom súťaže, t. j. podporujú, hoci len zastrene, súťažný záujem svoj vlastný alebo určitého iného súťažiteľa.
Odvolací súd zisťuje, že žalujúca strana v súdenom prípade toto o žalovanom ani netvrdila, ani nedokázala, a zistenie to nebolo dovolacou žiadosťou napadnuté; už preto je dovolacia žiadosť pri zaujatom stanovisku bezpodstatná.
Ináč treba poukázať na to, že i podľa vlastného prednesu žalujúcej strany inkriminované údaje zdôrazňovaly momenty národnostné, resp. hospodársko-politické, tak že i pohnútky žalovaného, pokiaľ sú z týchto údajov patrné, môžu byť vzdialené súťažnému úmyslu.
Z týchto dôvodov skutkový stav v žalobe vyložený neposkytuje základ k použitiu ustanovenia § 10 cit. zák. a keďže vôbec nejde o súťaž alebo o súťažitelskú činnosť, ani k použitiu § 1 tohože zákona.

Citace:

Čís. 15125. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 450-452.