NPD documents search: Váž. civ., 1 (1919)

Č. 11550.

Poistenie nemocenské, invalidné a starobné: Zamestnávateľ je vo smysle §§ 261 a 9 zák. č. 221/24 Sb. len vtedy sprostený svojej trestnej zodpovednosti za nesplnenie povinnosti cit. zákonom mu uložených, keď použivši svojho práva podľa § 9 cit. zák. menoval nemocenskej poisťovne osobu, ktorú poveril podáváním oznámení, uložených podľa zákona zamestnávateľovi.
(Nález zo dna 17. novembra 1934 č. 21291.)
Vec: Martin S. v M. proti zemskému úřadu v Užhorode o priestupok zák. č. 221/1924 Sb.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pre bezdôvodnosť.
Dôvody: Okr. úrad v Berehove rozsudkom z 6. marca 1931 uznal sť-ľa vinným priestupkom podľa § 18 odst. 1 lit. a) zák. č. 221/1924 Sb., ktorý spáchal tým, že pri prevádzaní lesnej manipulácie v kat. obci V. od februára 1930 do 7. júna 1930 nevyhovel povinnosti ohlasovacej, nariadenej cit. zákonom, a preto mu podľa § 262 cit. zák. uložil trest na peniazoch v čiastke 1000 Kč, ktorý v prípade nedobytnosti premeňuje sa podľa § 262 cit. zák. na uzamčenie v trvaní 8 dní. Za dôvody uviedol okr. úrad toto: Skutková podstata trestného činu bezsporne dokázaná bola jednak výpoveďou svedka K., jednak dokladmi nemoc, poisťovne v Užhorode. K námietkam obvineného, že poveril K. s povinnosťou ohlasovacou, nemohlo sa prihliadnuť, lebo obviněný nevyhověl ustanoveniam § 9 cit. zák.
Nap. rozhodnutím zamietol žal. úrad odvolanie sť-ľovo do tohoto rozsudku z dôvodov v ňom uvedených a k námietkam odvolania podotknul, že Gejza K. bol by za priestupok ten len vtedy zodpovedný, keď by ho bol sť-ľ u okr. nemoc. poisťovne ako osobu za prihlasovanie odpovednú označil v smysle § 9 zák. č. 221/1924 Sb., a že ostatné námietky odvolania sú bezpodstatné.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto: — — — —
Sť-ľ vytýká, že k námietke jeho odvolania žal. úrad neprávom s dovoláváním sa ustanovenia § 9 zák. č. 221/1924 Sb. vyslovil, že nelzä uznať trestne za zodpovedného miesto sť-ľa Gejzu K., zamestnanca závodu, povereného s prihlasováním a odhlasováním delníkov k nemoc. poisteniu, preto, lebo že K. by za priestupok ten bol zodpovědný len v prípade, že by ho bol sť-ľ v nemoc. poisťovne ako osobu za prihlasovanie odpovednú označil. V tomto smere dovodzuje sť-ľ, že vraj ani žal. úradom dovolávaný § 9 cit. zák. a ani iné §y tohoto zákona neobsahujú také ustanovenia, že zamestnávateľ by bol povinný osobu, ktorá je odpovedná za včasné podanie oznámení uložených cit. zákonom zamestnávateľovi, nemoc. poisťovne oznámiť a že len v prípade takéhoto oznámenia je osoba táto za správnosť prihlasovania trestne zodpovedná.
Túto námietku sťažnosti uznal nss bezdôvodnou z týchto úvah:
V § 17 zák. č. 221/1924 Sb. sa stanoví, že zaměstnávateľ je povinný prihlásiť u príslušnej nemoc. poisťovne.....osoby u neho zamestnané, ktoré podliehajú poistnej povinnosti.....a ohlásiť ich..... V § 18 cit. zák. sa uvádza, čo prihláška a odhláška má obsahovať. V § 260 písm. a) cit. zák. sa stanoví, že priestupku sa dopustí zamestnávateľ, ktorý nevyhovie včas, bez náležitej omluvy povinnosti ohlasovacej, nariadenej týmto zákonom, alebo neučiní tak správné [§ 18 odst. 1 písm. a)]. V § 9 cit. zák. sa stanoví: »Zamestnávatľ môže nemoc. poisťovni menovať osobu, ktorá je odpovedná zo včasného podania oznámení, uložených zamestnávateľovi v tomto zákone. Zamestnávateľ však ručí za jednanie a opomenutie tejto osoby (§ 261).« V § 261 cit. zák. sa ale stanoví, že, poveril-li zamestnávateľ činnosťou uvedenou v § 260 lit. a)—c) tretiu osobu, je táto za nesprávne prevedenie tej trestne odpovedná, že zamestnávateľ ručí však za uloženie peňažitej pokuty.
Zo srovnania týchto noriem vychádza bezpochybne na javo, že sice zamestnávateľ nie je povinný, ale len oprávnený menovať u nemoc. poisťovne i osobu, ktorú poveril s prihlasovaním a odhlasovaním delníkov k nemocenskému poisteniu, — že ale zamestnávateľ je vo smysle § 261 a § 9 cit. zákona len vtedy sprostený svojej trestnej zodpovednosti za nesplnenie povinností cit. zák. mu uložených, keď použivši svojho oprávnenia menoval podľa § 9 tohože zák. onú osobu nemoc. poisťovne.
Že sť-ľ Gejzu K. nemoc. poisťovne vo smysle § 9 cit. zák. nemenoval, je nesporné. Vtedy ale neni dôvodnou ani výtka vadnosti pokračovania, ktorú vadnosť spatruje sť-ľ v tom, že žal. úrad nevypočul svedkov, ktorých výsluch sť-ľ v odvolaní navrhnul o tej okolnosti, že poveril Gejzu K. prihlasovaním a odhlasovaním delníkov k nemoc. poisteniu.
Pokiaľ ďalej sť-ľ stojí na stanovisku, že vzhľadom k »duchu trestných zákonov, ktoré trestajú len úmyselné trestné činy«, mohol by byť za trestný čin, o ktorý ide v danom prípade, odsúdený len Gejza K., keďže u sť-ľa nebolo úmyslu, je sťažnosť tiež bezdôvodná, lebo zákon č. 221/1924 Sb. nevyhľadáva pre skutkovú podstatu priestupku podľa § 260 písm. a) úmyselnosti. Za tohoto stavu veci je však bezdôvodná i ďalšia výtka vadnosti pokračovania, že totiž žal. úrad nevypočul svedkov, ktorých výsluch sť-ľ v odvolaní navrhnul o okolnostiach, ktoré — podľa mienky sť-ľovej — vylučovaly jeho úmyselnosť.
Sť-ľ konečne vytýká ešte, že neprávom bol uznaný vinným zmieneným priestupkom i preto, poneváč v smysle § 264 písm. a) zák. č. 221/1924 Sb. odčinil trestnú závadu prv, nežli sa dozvedel, že proti nemu bolo zavedené trestné pokračovanie. Lež i táto námietka sťažnosti je bezdôvodná, lebo i keď by bolo lzä uznať za správný názor sť-ľov, hájený podľa správných spisov už v odvolaní, že totiž odčinenie trestnej závady môže záležať v tom, že zaměstnávateľ zaplatí nemoc. poisťovne dlžné poistné, nemohol by sť-ľ právom uplatňovať, že v danom prípade trestnú závadu odčinil, keďže sť-ľ v odvolaní sám netvrdil, že predtým, čo sa dozvedel o zavedení trestného pokračovania, zaplatil nemocenskej poisťovne všetko dlžné poistné, ale naopak zmieňoval sa v odvolaní len o tom, že v onej dobe zaplatil len väčšinu dlžného poistného.

Citace:

Č. 11550. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 536-538.