Čís. 16349.

Keď sa kupiteľ zabranej nehnuteľnosti voči predavateľovi dobrovoľne zaviazal, že převezme závázok, ktorý podl’a smluvy schválenej štátnym pozemkovým úradom zaťažoval predavateľa, a tento závázok aj splnil, nemože sa domáhať na predavateťovi, aby mu nahradil to, čo na splnenie tohoto závazku vynaložil.1
(Rozh. z 8. septembra 1937, Rv III 421/37.)
Arpád H. a manž. kúpili od Kláry K. nehnuteľnosť podliehajúcu pozemkovej reforme. Štátny pozemkový úřad rozhodnutím z 26. apríla 1927 prejavil zásadný súhlas s kúpopredajnou smluvou, stanovil však podmienku, že odhadné a režijné útraty bude znášať predavateľka. Dňa 22. júna 1927 uzavřeli kupitelia a predavateľka osobitnú dohodu, ktorá neholá předložená Štátnemu pozemkovému úřadu k schváleniu; podľa tejto dohody zaplatili kupitelia odhadné a režijné útraty. — Kupitelia domáhali sa žalobou na predavateľke vrátenia nimi zaplatených odhadných a režijných útrat.
Súd I. stolice žalobu zamietol. Z dovodov: Žalobníci závázok z ujednania zo dna 22. júna 1927 splnili, hoci věděli, že plnia závázok, na splnenie ktorého podľa platných právnych pravidiel; žalovaná práva nemala; plnili tedy vědomě nedlh. Keď niekto plnil nedlh, má právo plnenie zpát požadovat iba vtedy, keď plnenie poskytol v presvědčení, že platí po právě jestvujúci dlh. To však v súdenom případe o plnění žalobou uplatňovanom nemožno tvrdiť. Naopak žalobníci dobré věděli, že plnia to, k čomu povinní nie sú, a třeba preto ich plnenie pokladať za dar, žalovanej poskytnutý, a nejde o bezdovodné obohatenie žalovanej.
Odvolací súd rozsudek súdu I. stolice potvrdil.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť zamietol.
Dovody:
Je právnymi pravidlom, že kto dobrovoľne a vediac, že nie je dlžen, platil, nemože zaplatené požadovať zpäť (Úr. sb. č. 223). Toto právně pravidlo platí aj keď niekto za zabraná podu zaplatil scudziteľovi dobrovoirne viac než koľko bol podľa smluvy, predloženej k schváleniu podľa § 7 zák. č. 108/1921 Sb. z. a n., povinný (Sb. n. s. č. 8255).
Je preto žaloba už z tohoto dóvodu — keďže nie je sporné, že žalobníci dobrovoľne na seba převzali závázok, uložený Štátnym pozemkovým úradom pri predbežnom schválení smluvy žalobkyni, a tento závázok aj splnili — bezzákladná a právom bola zamietnutá.

Porov.: Sb. n. s. č. 8255, Úr. sb. č. 1866.

Citace:

č. 16349. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 273-274.