NPD documents search: Boh. adm., 17 (1935), sv. 2

Č. 11551.

Domovské právo (Podk. Rus): Nabytie domovskej príslušnosti vo smysle § 10 zák. čl. XXII:1886 — veta ako v Boh. A 3029/23.
(Nález zo dňa 17. novembra 1934 č. 21292.)
Vec: Herman J. v B. proti ministerstvu vnútra v Prahe o štátne občianstvo.
Výrok: Sťažnosť sa zamieta pro bezdôvodnosť.
Dôvody: Nap. rozhodnutím žal. úrad vyslovil, že sť-ľ nie je československým štátnym občanom vo smysle § 1 odst. 1 zák. zo dňa 9. apríla 1920 č. 236 Sb., odôvodnivši nap. rozhodnutie takto: Sť-ľ nepreukázal ani konaným šetrením nebolo zistené, že by bol sť-ľ najpozdejšie dňom 1. januára 1910 získal a od tej doby nepretržite mal domovské právo v území nekdajšieho mocnárstva rakúsko-uhorského, ktoré náleží teraz československej republike. Skutočnosť, že sť-ľovi bola usnesením zastupiteľského sboru mesta B. zo dňa 6. júla 1909 uložená povinnosť zaplatiť 100 K za prijatie do sväzku obce podľa § 10 zák. čl. XXII:1886 nepotvrdzuje ešte, že sť-ľ bol ku svojej žiadosti skutočne prijatý do jej domovského sväzku, keď takéto usnesenie nepredchádzalo, a dlžné tento akt mať len za preventivné opatrenie obce, ktorý však skutočné prijatie do jej sväzku nijak nenahradzuje.
O sťažnosti do tohoto rozhodnutia uvažoval nss takto:
Podľa obsahu sťažnosti sť-ľ nepopiera správnosť toho právneho názoru žal. úradu v nap. rozhodnutí vysloveného, že totiž k nabytiu domovského práva na Podk. Rusi podľa § 10 zák. čl. XXII:1886 je potrebné skutočné prijatie dotyčnej osoby do domovského sväzku obce, ktorý právny názor, vyjadrený v nap. rozhodnutí, je v súhlase s právnym názorom, ktorý vyslovil nss už v nál. zo dňa 28. decembra 1923 č. 16455 Boh. A 3029, že totiž domovskej príslušnosti v obci na Slov. nenabývá sa púhym splnením náležitostí v § 10 zák. čl. XXII:1886 vytčených, ale len konstitutivným aktom výslovného prijatia dotyčnej osoby do domovského sväzku, ktorá zásada platí i pre Podk. Rus, keďže platia tam tiež předpisy zák. čl. XXII:1886.
Sť-ľ vytýká vo sťažnosti len to, že žal. úrad v nap. rozhodnutí neprávom zistil za skutok, že sť-ľ si nenabyl najpozdejšie dňom 1. januára 1910 domovského práva v území niekdajšieho mocnárstva rakúsko-uhorského, ktoré náleží teraz československej republike, lebo že však z protokolu o zasedaní zastupiteľského sboru mesta B. zo dňa 6. júla 1909 sa dá bezpochvbne zistiť, že sť-ľ v tomto zasadnutí tohoto zastupiteľ- ského sboru bol prijatý do obecného sväzku mesta B. a zároveň že mu bola uložená povinnosť zaplatiť za toto prijatie 100 K poplatku.
Avšak táto námietka sťažnosti je bezdôvodná. Podľa správnych spisov uvádza sa v usnesení zastupitelského sboru mesta B., obsaženom v protokole napísanom o zasedaní tohoto zastupiteľského sboru dňa 6. júla 1909, že — vzhľadom na ustanovenie § 10 zák. o obecnom sriadení (t. j. zák. čl. XXII:1886), podľa ktorého toho, kto sa do niektorej obce (mesta) prisťahuje a tam pri 4 ročnom pobyte prispieva k obecným bremenám, treba považovať za príslušníka onej obce —, je povinný — medzi inými — i sť-ľ zaplatiť za prijatie do sväzku obce 100 K.
Z tohoto usnesenia zmieneného zastupiteľského sboru vychádza sice na javo, že v tom zastupiteľský sbor zastáva ten právny názor, že, poneváč u sť-ľa boly splnené podmienky v § 10 zák. čl. XXII:1886 uvedené, treba považovať sť-ľa za príslušníka města B. a že z príčiny tej má sť-ľ zaplatiť 100 K poplatku; nelzä ale z tohoto usnesenia zmieneného zastupiteľského sboru dospěť k tomu záveru, že zastupiteľský sbor týmto usnesením — ako konštitutivným aktom — výslovné prijal sť-ľa do domovského sväzku tohoto mesta, ako to vyžaduje nabytie domovskej príslušnosti v smysle § 10 zák. čl. XXII:1886 podľa právneho názoru nss-u vysloveného v shora citovanom nálezu.

Citace:

Č. 11551. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1935, svazek/ročník 16/2, s. 538-539.