Čís. 5254.

Skutkové zistenia pri tvrdenej opilosti. Nestačí poukaz na posudok znalca lekára.
(Rozh. zo dna 19. marca 1935, Zm IV 68/35.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti E. N., obžalovanému z prečinu podl'a § 14, čís. 3 zák. na ochr. rep. atď., na základe verejného pojednávania o zmätočnej sťažnosti obžalovaného z úradnej moci podl'a odst. 1 § 35 por. nov. zrušil rozsudok vrchného súdu a uložil tomuto súdu, aby znova vo veci jednal a rozhodol; zmätočnú sťažnosť odkázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal obžalovaný zmätočnú sťažnosť podl'a čís. 1 c) § 385 tr. p.
Pri preskúmaní veci z úradnej moci presvedčil sa najvyšší súd, že nižšie súdy nezistily všetky skutočnosti, od ktorých zistenia závisí možnosť rozhodnúť vo veci samej.
Vrchný súd odsúdil obžalovaného, ktorý sa hájil úplnou opilosťou, pre zažalované trestné činy a uznal ho za tieto činy zodpovědným, lebo podl'a odôvodneného dobrozdania znalca dra T. L. nebol obžalovaný v dobe spáchania tresných činov za vinu mu daných v stave nepríčetnosti, ale len v stave opilosti druhého štádia, t. j. v takom duševnom stave, za ktorého vedel, čo smie robiť, a len jeho rozhodovacia schopnost’ bola brzdená.
Týmto všeobecným poukazom na znalecké dobrozdanie dra L. nie sú však zistené skutočnosti, rozhodné pre vedomie obžalovaného v dobe spáchania trestných činov o ich obsahu a dosahu. Nedostatočnosť tohoto zistenia plynie už z tej skutočnosti, že prvostupňový súd všeobecným poukazom na to isté znalecké dobrozdanie uznal, že obžalovaný bol v dobe spáchania trestných činov následkom požitia alkoholických nápojov v stave nepríčetnosti. Má-li najvyšší súd preskúmať záver, ktorý vrchný súd učinil čo do vedomia obžalovaného, resp. úmyslu potrebného ku skutkovým podstatám trestných činov, treba zistiť z výpovedí svedkov a znalca, ktorí pozorovali obžalovaného pred spáchaním, pri spáchaní a po spáchaní trestných činov, všetky skutočnosti, vzťahujúce sa na telesný a duševný stav obžalovaného následkom požitia liehovín. Tu bude vopred nutné zistiť, aké množstvo alkoholických nápojov obžalovaný požil, akého druhu tieto nápoje boly, v ktorej dobe sa tak stalo, a v akej telesnej dispozícii obžalovaný bol, či bol hladový alebo po jedle, a v akom bol duševnom rozpoložení. Ďalej bude treba zistiť, v ktorej dobe jednotlivé trestné činy, pre ktoré bol odsúdený, páchal, ako sa pri páchaní týchto trestných činov choval, čo pri tom hovoril a robil. Konečne treba uviesť, ktorú časť znaleckého dobrozdania a z ktorých dôvodov súd prijímá pri posúdení príčetnosti obžalovaného v dobe páchania trestných činov. Poneváč najvyšší súd sám tieto skutočnosti v dôsledku zásady odst. 3 § 33 por. nov. zistiť nemôže a bez zistenia uvedeného skutkového podkladu neni možno preskúmať vinu obžalovaného po subjektívnej stránke, najmä vedomie obžalovaného o obsahu a dosahu trestných činov, postupoval najvyšší súd z úradnej povinnosti podl'a odst. 1 § 35 por. nov. a uložil vrchnému súdu, aby znovu vo veci jednal a rozhodol.

Citace:

č. 11951. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1933, svazek/ročník 14/2, s. 248-249.