NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 1

Čís. 15873.

Uplatňovanie nároku na vyplatenie zadržaných odpočivných požitkov, prislúchajúcich býv. zamestnancovi na základe súkromoprávnej služebnej smluvy, patrí pred pracovný súd.
(Rozh. zo 16. februára 1937, Rv III 964/36.)
Žalobník — bývalý zamestnanec žalovanej spoločnosti — poberal od tejto spoločnosti penziu, z ktorej mu srážala mesačne 600 Kč na základe dobrovoľnej obstávky v prospech jeho rozvedenej manželky. — Ú. banka pozdejšie penziu žalobníka, poberanú od žalovanej spoločnosti, exekúčne zabavila pre pohľadávku 100000 Kč s prísl., v dôslelku čoho žalovaná spoločnosť srazila z penzie, ňou žalobníkovi platenej, ďalšiu sumu 402 Kč. — Žalobník domáhal sa žalobou vrátenia týchto 402 Kč s úrokmi na tom základe, že nedostává sa mu pre srážky, vykonané v prospech Ú. banky, existenčného minima. Spor byl prejednaný pred pracovným súdom a Najvyšší súd dotyčné příslušnosti tohoto sádu uviedol v dôvodech svojho rozsudku:
Žalobník domáha sa na žalovanej straně vyplatenia zadržaných odpočivných požitkov. Ide tu tedy o spor zo služobného pomeru, založeného súkromnoprávnou smluvou, o ktorom rozhodovať sú podľa § 1 zák. č. 131/1931 Sb. z. a n. výlučne príslušné pracovné súdy. Názor vedľajšej intervenientky v dovolacej žiadosti, podľa ktorého »v danom prípade domáha sa žalobník na žalovanej sníženia srážek zo svojích penzíjnych požitkov na tom základe, že tieto srážky sú meritórne príliš vysoké a v dosavadnej výške neprípustné«, nemá opory v látke sporu, lebo žalobník udal v žalobě, že mu žalovaná — ako zamestnavateľka — zadržala z něho, dňa 1. decembra splatných odpočivných požitkov 402 Kč s odôvodnením, že Ú. banka v B. (tu vedľajšia intervenientka) jeho odpočivné požitky tiež zabavila, a v dôsledku toho žiadal žalovanú spoločnosť na zaplatenie tejto sumy, tvrdiac, že dôvod tohoto zadržania jeho odpočivných požitkov neobstojí, keďže Ú. banka v B. (vedľajšia intervenientka) ako pozdějšia exekventka len vtedy môže pristúpiť k srážkam z jeho odpočivných požitkov, keď predošlé zabavenie (správne obstávka) v prospech jeho rozvedenej manželky už zaniklo. Nedomáha sa tedy žalobník v tomto spore ani zrušenia exekúcie, ani riešenia otázky, či »srážky« — umluvené alebo súdom nariadené — sú platné, ako to tvrdí dovolateľka, ale proste len správného vypočítania srážok na základe exekučných usnesení resp. platného práva.

Citace:

Čís. 15873. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 260-261.