NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5914.

Ak svedok, ktorého obžalovaný navádzal ku křivému svědectvu, před súdom skutočne krive svědčil, nebol však pre nejakú zákonnú příčinu sprisahaný a v dosledku toho bol uznaný vinným nie křivým svedectvom ale len prečinom nadržovania podla § 374 tr. zák., je činnost obžalovaného ako návodcu, aj keď jeho úmysel směroval tiež k činu podla § 69, čís. 1, § 374 tr. zák., v ideálnom súbehu so zločinom podla § 222 tr. zák.; preto třeba jeho čin v smysle § 95 tr. zák. kvalifikovať za zločin podla § 222 tr. zák.
(Rozh. zo dňa 29. mája 1937, Zm IV 259/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spok pre prečin nadržovania atď. zamietol zmátočnú sťažnosť obžalovaného B.
Z dovodov:
Zmátočnú sťažnosť z dovodu zmatočnosti podla § 335, čís. 1 a)—c) tr. p. — správné len podla čís. 1 b) a c), — uplatňuje sťažovatel s odóvodnením, že keď svedkyňa P. na návod sťažovatela falošne, avšak neprisažne vypovedala v trestnej věci před súdom, a keď preto bola pre prečin nadržovania podla §§ 374, 376 tr. z. odsúdená, tak čin sťažovatelov nemože byť ikvalifikovaný podla § 222 tr. z., ale len podla § 69, čís. 1 a § 374 tr. z. V tomto případe však je — vraj — sťažovatel beztrestný podla § 378 tr. z., lebo v tej trestnej věci, v ktorej sťažovatel navádzal sveidkyňu k nadržovaniu trestnému činil, konal sťažovatel aj v prospěch svojej manželky, teda v prospěch svojho příslušníka podla § 78 tr. z. Zmátočná sťažnosť v tejto časti je bezzákladná.
Ku skutkovej podstatě zločinu podla § 222 tr. z. stačí, keď pachatel úmyselne koná v tom smere, aby svojím vlivom spiosotoíl u svědka rozhodnutie, že složí křivé svědectvo, a nepatří už ku skutkovej podstatě tohoto deliktu, aby svedok křivé svědectvo před súdom aj skutočne složil. Keď sa svedok ovšem dá pohnúť ku křivému svědectvu a skutočne svedlčí takým, sposobom, že v jeho čine sú dané všetky skutkové prvky zločinu alebo prečinu krivého svědectva podla §§ 213—218 tr. z., íde u svodcu o návod podla § 69, č. 1 tr. z. k týmto trestným činom. Keď však v súdenom případe sťažovatelom svádzaný svedok krivo svědčil, ale nebol pre určitú zákonnú příčinu (§ 221, č. 6 a § 222, č. 2 tr. p.) sprisahaný a nebol preto ani vinným uznaný podla § 213 tr. z., ale len podla § 374 a § 376 tr. z., táto okolnosť je pre skutkovú podstatu zločinu podla § 222 tr. z. úplné lahostajná, lebo aj v případe, že bol daný úmysel sťažovatela tiež k činu podla § 69, č. 1 a § 374 tr. z., prichádza v úvahu § 95 tr. z. V súdenom případe je činnosť sťažovatela ako návodcu ku prečinu podla § 374 tr. z. v ideálnom súbehu so zločinom podla § 222 tr. z. a bolo preto třeba v smysle § 95 tr. z. vzial u sťažovatela ťažšiu kvalifikáciu podla § 222 tr. z. Nemýlil sa preto vrohný súd, keď činnosť sťažovatela kvalifikoval podla § 222 tr. z. a nie podla § 69, č. 1 a § 374 tr. z. a nezapríčinil teda zmatok podla § 385, čís. 1 b) tr. p. sťažovatelom vytýkaný.

Citace:

čís. 5914. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 252-253.