NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5925.

Udeluje-li obecný notár v úřade tomu, kto sa tým cielom naň obrátil, informácie z obecnej pozemkovej mapy, nevystupuje ako súkromník, ale ako veřejný úradník v smysle § 461 tr. zák. Ide o prečin zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. zák. — a nie o púhy přestupek podla § 20 zákona čís. 241/1922 Sb. z. a n. — prinútil-li veřejný úradník ženu, dostavivšiu sa k němu do úřadu v úradnej věci, aby trpěla jeho smilné činy voči nej.
(Rozh. zo dňa 12. juna 1937, Zm III 22/37.)
Najvyšší súd v trestnej věci proti A. pre prečin zneužitia úradnej moci vyhověl zmátočnej sťažnosti veřejného žalobců, zrušil rozsudok vrchného súdu z dóvodu zmatočnosti podla § 385, č. 1 c) tr. p. a uznal obžalovaného vinným dvojnásobným prečinom zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. z.
Z dovodov:
Rozsudoik odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený odsudzujúci rozsudok súdu prvej stolice a obžalovaný A. podla § 326, č. 1 a 3 tr. p. sprostený obžaloby, je napadnutý veřejným žalobcom.
Podla zisteného skutkového stavu obžalovaný 1. dňa 26. júla 1933 vo V., keď ako notářsky adjunkt v kanceláři! notářského úřadu vystavoval svědectvo o majetku pre B., o ktoré ho M., dcéra menovaného, přišla žiadať, behom tejto úradnej činnosti chytil M. jednou rukou za prsia, druhou za pohlavné ústroje, stiahol ju sediac na svoje kolena a keď sa bránila a sa mu vytrhla, skočil za ňu, objal ju tvrdiac jej, že je divoká kočka s magnetickými očami, že ju má rád, a keď sa mu M. opat vytrhla a odišla k dverám, opat ju chytil do náručia a chcel ju bozkať, pri čom ju prehováral, aby si s ním dala schodzku, že móžu manžela ošialiť a požičal jej 5 Kč na kolok s tým, že si to u nej odrobí, a svědectvo vydal M. teprv, keď bola už u dveří vedúcich z kancelárie a odišla; 2. v máji roku 1933 vo V., keď k němu ako notářskému adjunktovi přišla do jeho úradnej miestnosti N. informovať sa z obecnej mapy o pozemkoch, ktoré patřily jej starému otcovi O., ale ktorých užíval P., a žiadala ho, aby zístil ony pozemky, N., pozerajúcu spoločne s ním pozemkovú mapu, chytil okolo pásu, tisknul ju, chytil za prsia, siahol jej pod sukně a tiahal ju k sebe na lono, čomu sa N. bránila a sa mu vytrhla.
V týchto dvoch zistených skutkoch nespoznal odvolací súd prečinov zneužitia lúradnej moci podla § 475 tr. z., ale len dvojnásobný prestupok podla § 20, odst. 1 zákona č. 241/1922 Sb. z. a n., dotyčné ktorého však už je stíhanie premlčané. Zrušil preto odvolací súd odsudzujúci rozsudok súdu prvej stolice a obžalovaného sprostil obžaloby v smysle hoře už uvedených predpisov, správné však len v smysle § 326, č. 3 tr. por.
Proti rozsudku odvolacieho súdu uplatňuje veřejný žalobca dovod zmatočnosti podla § 385, č. 1 a) tr. p., správné podla § 385, č. 1 c) tr. p., a domáhá sa odsúdenia obžalovaného pre dvojnásobný prečin zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. z. Zmátočná sťažnosť je oprávněná. V případe N, nemožno súhlasiť s názorom odvolacíeho súdu, že nešlo o úradný výkon obžalovaného', ale len o púhu súkromnú informáciu a že tedy vobec nemohlo ísť o zneužitíe úradnej moci v smysle § 475 tr. z. Obžalovaný mal pozemkovú obecná mapu v držbě vo funkci obvodného notára a tedy v onej funkcii tiež dával z nej informácie. Nekonal tedy pri informácii, poskytovanej N., ako súkromník, ale ako úradník v smysle § 461 tr. z. a poškodená sa na něho len ako na úradníka obrátila.
Čo do případu poškodenej M. nebola ani vyslovená pochybnosť o tom, že obžalovaný pri ňom konal ako úradník v smysle § 461 tr. z. Třeba sa preto v oboch prípadoch zaoberať otázikou, či obžalovaný v nich zneužil svoju úradnú moc, ktorýžto znak nevidí odvolací súd v konaní obžalovaného.
Obžalovaný ako veřejný úradník pri úradnom konání bol povinný starať sa niélen, aby o úradných veciach, ktoré mal riadne vybaviť, bol presne stránkami informovaný, ale aj aby v jeho úradnej miestnosti bol zachovávaný poriadok a slušnost’, odpovedajúce úřadu. V tom smere mal aj istú moc nad stranami, od ktorých moihol žiadať informácie a ktoré pri porušení poriadku alebo slušnosti mohol napomenúť alebo aj vykázať zo siene. Boly tedy poškodené už z toho dóvodu závislé od úradnej moci obžalovaného a odkázané na jeho povinná úradnú svědomitosť. Boly však od jeho úradnej moci závislé aj z toho dovodu, že sa mohly domnievať, že v případe nestrpenia smilného jeho chovania bude ohrozený priaznivý výsledok ich intervencie u úřadu. Keď za týchto okolností choval sa obžalovaný proti poškodeným sposobom, hoře opísaným, zneužil danej mu úradnej moci — bárs bez výslovného zobraznenia toho— k tomu, aby ich přinutil ik povornosti strpeť jeho smilné činy. Mýlil sa tedy odvolací súd, keď vyslovil, že v súdených oboch prípadoch nejde o zneužitie úradnej moci, ale iba o využitie příležitosti danej tým, že poškodené přišly do úradnej miestnosti obžalovaného, a keď tiež z tohoto dovodu vyslovil, že nie je v činoch obžalovaného daná skutková podstata dvojnásobného prečinu zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. z.
Poškodené sa bránily smilným činom obžalovaného a netrpěly ich dobrovorne. Je tedy daný tiež ďalší znak prečinu podla § 475 tr. z., že totiž zneužitie úradnej moci směrovalo podla vóle obžalovaného k tomu, aby poškodené prinútil strpeť na sebe jeho smilnosti. Zvlášť je tento znak zřejmý v případe M., proti ktoréj obžalovaný čin viackrát opakoval s využitím svojej fyzickej sily. Znak tento je daný tým viac, že v oboch prípadoch dokonca skutočne došlo k strpeniu konania obžalovaného. Že prinútenie to bolo protiprávné, niet najmenšej pochybnosti, keďže sa priečilo nielen úradným povinnostiam obžalovaného, ale mravnosti vobec.
Obžalovaný ako skúsený úradník musel si byť dobré vědomý celého svojho konania, menovitel aj jeho protiprávnosti, a tedy ani po subjektivnej stránke niet pochybností.
Dosledkom toho je v každom z činov obžalovaného daná celá skutková podstata prečinu zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. z., ktorého stíhanie nie je premlčané, a nie len prestupkov podla § 20 zákona č. 241/1922 Sb. z. a n. Keď prez to odvolací súd zrušil rozsudok sudu prvej stolice, ktorým bol obžalovaný uznaný vinným dvojnásobným prečinom zneužitia úradnej moci podla § 475 tr. z., a obžalovaného sprostil obžaloby, zavinil vytýkaný zmátok.

Citace:

čís. 5925. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 269-272.