Čís. 6205.

Porušenie zákona v ustanovení § 550, odst. 5 tr. p., rozhodol-li krajský súd ako súd odvolací o odvolaní v zasadnutí senátu, hoci bolo odporované aj skutkovému zisteniu, ktoré bolo podkladom rozsudku okresného súdu.
Porušenie ustanovenia § 556, odst. 1 a § 378, odst. 3 tr. p., preskúmal-li krajský ako odvolací súd svoje nepreskúmateľné rozhodnutie.
(Rozh. zo dňa 24. mája 1938, Zm IV 605/37.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A., obžalovanému z prestupku útisku podľa § 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n., vyhovel opravnému prostriedku, podanému generálnou prokuratúrou podľa § 441 tr. p. pre zachovanie právnej jednotnosti, a vyslovil, že: 1. pravoplatným usnesením krajského ako odvolacieho súdu v R. zo dňa 10. decembra 1935, č. j. To 344/35-10, bol porušený zákon v ustanovení § 550, odst. 5 tr. p., nakoľko odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v zasedaní senátu namiesto na odvolacom pojednávaní, 2. rozsudkom krajského súdu v R. ako súdu odvolacieho zo dňa 4. júla 1936, č. j. To 344/35-20, bol porušený zákon v ustanoveniach § 378, odst. 3 a § 556, odst. 1 tr. p. Toto rozhodnutie nemá pre strany účinku. Návrh generálnej prokuratúry, aby rozsudok krajského súdu v R. zo dňa 4. júla 1936, č. j. To 344/ 35-20, bol zrušený a krajský súd v R. bol poukázaný k ďalšiemu pokračovaniu ako súd prvostupňový, najvyšší súd zamietol.
Dôvody:
Okresný súd v T. na základe obžaloby podanej verejným žalobcom pre prestupok útisku podľa § 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n., rozsudkom zo dňa 26. septembra 1935, č. j. T 227/35-10, uznal vinným A., že dňa 18. apríla 1935 na perone železničnej stanice v T. staničného pomocníka J., ktorý na rozkaz prednostu stanice vzal deťom fotbalovú loptu, s ktorou sa deti na stanici hrály, aby im hranic prekazil, chytil pod krk a potom ho rukou udrel po hlave a tak ho chcel donútiť, aby deťom odo branú loptu vrátil. Takto opísaný čin okresný súd kvalifikoval ako prestupok útisku podla § 1 zák. č. 309/1921 Sb. z. a n. a vymeral podľa § 2, odst. 1 cit. zák. trest osem dní väzenia.
Proti rozsudku podal odvolanie povereník štátneho zastupitelstva len pre nízku výmeru trestu, obžalovaný sa odvolal čo do viny a trestu a ohlášené odvolanie včas aj previedol, odporujúc čiastočne aj skutkovému zisteniu prvého súdu, zvlášte tvrdením, že J-a neuderil.
Krajský súd skúmajúc vec podľa predpisov § 550 tr. p. v zasadnutí senátu dňa 10. decembra 1935, usnesením č. j. To 344/35-10 vyslovil, že rozsudok okresného súdu na základe § 550, odst. 3 a § 400, čís. 7 tr. p. a na základe dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 4 tr. p. z úradnej povinnosti zrušuje a ukládá prvému súdu, aby spisy postúpil štátnemu zastupiteľstvu v R. k ďalšiemu príslušnému opatreniu, s odôvodnením, že skutkový stav líčený v oznámení obsahuje náležitosti skutkovej podstaty zločinu podľa § 2, odst. 2, pokiaľ sa týká prečinu podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40:1914 a preto čin patrí do oboru vecnej pôsobnosti krajského súdu ako súdu prvej stolice.
Usnesenie toto nadobudlo v smysle § 556, odst. 1 tr. p. ihned pravoplatnosti. Prez to krajský súd po vyjádrení štátneho zastupiteľstva, že trvá na kvalifikácii činu podľa zák. č. 309/1921 Sb. z. a n. nariadil odvolacie pojednávanie a rozsudkom zo dňa 4. júla 1936, č. j. To 344/35-20, potvrdil pravoplatne zrušený rozsudok prvého súdu, nehľadiac ani na to, že prvostupňovým rozsudkom bol obžalovanému so spôsobením zmätku podľa § 385, čís. 2 tr. p. vymeraný trest druhom väzenia miesto uzamknutia (srovn. § 2, č. 2 zák. č. 284/1920 Sb. z. a n.).
Podľa § 550, odst. 1 tr. p. vec, v ktorej bolo podané odvolanie proti rozsudku okresnébo súdu a ktorá bola zpravodajom prihlášená k senátnemu sedeniu, preskúma krajský súd v zasedaní senátu, konanom podľa predpisu § 399 tr. p., v medziach vytýčených v § 550 tr. p. a svoje v tajnom zasedaní vynesené rozhodnutie vyhlási verejne.
Podľa § 550, odst. 3 tr. p., shľadá-li niektorý z dôvodov zmätočnosti uvedených v § 384 tr. p., ktorý môže byť v úvahu vzatý podľa tretieho, štvrtého a posledného odstavca tohoto paragrafu, užije vhodné ustanovení § 404 tr. p. s tou odchylkou, že odkáže vec len vtedy inému okresnému súdu vo svojom obvode, keď nemôže nariadiť, aby ju vybavil iný okresný sudca príslušného súdu.
Avšak § 550, odst. 4 tr. p. stanoví, že sú-li odvolaním v odpor vzaté skutkové zistenia, na ktorých sa rozsudok okresného súdu zakladá, alebo treba-li rozhodovať o opatreniach rozsudku neuvedených v odst. 4 tohože paragrafu tr. p., treba vec bezpodmienečne poukázať a vybaviť na odvolacom pojednávaní.
Poneváč — ako bolo už uvedené — v súdenom prípade podal proti rozsudku okresného súdu obžalovaný A. odvolanie aj proti výroku o vine, v ktorom odporoval čiastočne aj skutkovému zisteniu okresného súdu, nemal odvolací súd podľa predpisu § 550 tr. por. v zasedaní senátu rozhodovať o otázke, či okresný súd vyniesol rozsudok o trestnom čine, ktorý presahovat obor jeho pôsobnosti, ale mal o tom rozhodnuť v pokračovaní podľa § 554 tr. p., t. j. na odvolacom pojednávaní; keď prez to o veci rozhodol podľa § 550 tr. p. v zasedaní senátu, porušil zákon v ustanovení § 550, odst. 5 tr. p.
Avšak ďalším postupom sudu, a to nariadením a prevedením odvolacieho pojednávania a vynesením rozsudku odvolacieho súdu zo dňa 4. júla 1936, č. j. To 344/35-20, ktorým bol rozsudok okresného súdu zo dňa 26. septembra 1935, č. j. T 227/35-10, potvrdený nehľadiac na pravoplatné usnesenie tohože súdu zo dňa 10. decembra 1935, č. j. To 344/35-10, ktorým bol tenže rozsudok okresného súdu pravoplatné zrušený, bol porušený zákon v ustanovení § 556, odst. 1 tr. p. a § 378, odst. 3 tr. p., lebo usnesenie krajského ako odvolacieho súdu zo dňa 10. decembra 1935 bolo v smysle cit. paragrafu tr. p. nepreskúmateľné a keď odvolací súd prez to vyniesol vo veci nové rozhodnutie a tým aj pravoplatné usnesenie zo dňa 10. decembra 1935 preskúmal, porušil zákon v ustanoveniach § 378, odst. 3 a § 556, odst. 1 tr. p.
Opravnému prostriedku generálnej prokuratúry, podanému podľa § 441 tr. p. a vytýkajúcemu porušenie uvedených miest zákona, bolo preto ako odôvodnenému vyhovené a vyslovené porušenie zákona v ustanoveniach uvedených vo výrokovej časti tohoto usnesenia.
Rozhodnutie toto nemá pre strany účinku. Najvyšší súd zamietol tú časť návrhu generálnej prokuratúry, podľa ktorej táto žiadala, aby napadnutý rozsudok krajského súdu zo dňa 4. júla 1936, č. j. To 344/35-20, bol zrušený a aby krajský súd v R. bol poukázaný, aby vo veci ďalej pokračoval ako súd prvostupňový, lebo k takému opatreniu neposkytuje posledný odstavec § 442 tr. p. v tomto prípade základu.

Citace:

č. 6205. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 247-249.