NPD documents search: Váž. civ., 10 (1928), sv. 2

Čís. 5128.

Z ustanovenia § 22 zák. čís. 108/33 Sb. z. a n. neplynie, že by účinnosť súdnych rozhodnutí alebo opatření, vykonaných v predbežnom pokračovaní, bola závislá na predchodzom zmocnění, ani, že zmocnenie musí byť dané v šesťmesačnej premlčacej lehote.
Četnícka hliadka nie je samostatnou časťou četnictva v smysle § 5 (1), čís. 2 zák. čís. 108/33 Sb. z. a n.
Ochrany cti požívajú len skutočne existujúce, bárs aj nezvěstné fyzické osoby alebo subjekty, uvedené v § 5 cit. zák. o ochraně cti.
(Rozh. zo dňa 15. novembra 1934, Zm III 265/34.)
Súd prvej stolice uznal obžalovaných F. K. a spol. vinnými prečinom utrhania na cti četnictvu (jeho časti) podla §§1,3, odst. 2, čís. 2, § 8 čís. 3 zák. čl. XLI:1914. Tento trestný čin spáchali obžalovaní tým, že jeden druhému vyprávali a rozšiřovali zprávu, že ktorási žena, nesúc peniaze do banky, svěřila sa s tým četníckej hliadke z R. a požiadala ju o sprievod. Miesto ochrany však jeden z četníkov onu ženu vraj prebodol služebným bodlom a četníci jej peniaze odcudzili. Odvolací súd z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 c) tr. p. zrušil rozsudok sudu prvej stolice a všetkých obžalovaných podla § 326 čís. 4 tr. p. sprostil obžaloby s odóvodnením, že trestnost’ činu premlčaním pominula.
Najvyšší súd na základe I. odst. § 35 por. nov. zrušil rozsudok odvolacieho sudu v časti, týkajúcej sa obžalovaných K. F. a K. V. a vec vrátil v tomto rozsahu vrchnému súdu v B. ako odvolaciemu sudu k novému pojednávaniu a rozhodnutiu; zmátočnú sťažnosť poukázal na toto rozhodnutie.
Odvody:
Zmátočná sťažnosť vrchného štátneho zastupiteFstva právom napáda výrok odvolacieho súdu, že nastalo tu premlčanie preto, že zmocnenie ku stíhaniu nebolo dané v 6 mesačnej premlčacej lehote. Niet žiadneho předpisu, ktorý by ustanovoval, do jakej doby miá byť zmocnenie udělené; § 4 tr. p. ustanovuje len to, že trestné pokračovanie nemdže ísť ďalej od stopovania, keď nebolo udelené predpísané zmocnenie; § 22 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. ustanovuje len to, že zmocnenie musí byť vykázané najpozdejšie pri podaní obžalovacieho spisu. Podmienky pretrhnutia premlčania sú uvedené v ustanovení § 108 tr. zák. a neťze ich rozširovať. Z ustanovenia § 22 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. neplynie, že by účinnosť súdnych rozhodnutí alebo opatření, vykonaných za předběžného pokráčovania, bola závislá na predošlom zmocnění, ani, že zmocnenie musí byť dané v 6 mesačnej premlčacej lehote. Podla tohoto ustanovenia zmocnenie je len podmienkou podania obžalovacieho spisu, nie však predpokladom súdnych rozhodnutí alebo opatření učiněných v predošlom pokračovaní. Pokiar tedy oslobodzujúci rozsudok odvolacieho súdu bol vynesený na tom základe, že nastalo premlčanie, je mylný a trpí zmátkom podla § 385 čís. 1 c) tr. p. Najvyšší súd mal by tedy zrušiť rozsudok odvolacieho súdu z dovodu zmatku podla § 385 čís. 1 c) tr. p. a rozhodnúť vo věci samej, berúc v smysle 1. odst. § 41 zák. čís. 108/1933 sb. z. a n., do ohladu ustanovenia 1. a 2. oddielu tohoto zákona, poneváč sú pre vinníkov priaznivejšie.
Najvyšší súd nesúhlasí sice s názorom veřejného žalobců a nižších súdov, že ide tu o pomluvu četnictva alebo jeho samostatnej časti (§ 14, odst. 2, čís. 4 cit. zák.). Podla skutkových zistení nižších súdov pomluva vzťahovala se len na neznámých členov četnickej hliadky. V takomto případe však nelze hovoriť, že pomluva směrovala proti celému četnictvu alebo proti niektorej jeho samostatnej časti. Že nešlo o celé četnictvo, netřeba ďalej oddvodňovať. Avšak nelze pochybovať, že ani četnícka hliadka nemdže sa považovať za samostatná časť celého četnictva. Najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach čís. Kr III 395/21 a Zm III 934/25, v ktorých išlo o výklad ustanovenia § 8, č. 3 zák. čl. XLI:1914, najma o výklad toho, čo sa može považovať za časť četnictva, vyriekol, če četnícku hliadku' nelze považovať za časť četnictva. Tým menej je možné uznať četnícku hliadku za samostatnú časť četnictva, jeba nový zákon o ochraně cti vo srovnaní s predošlým citovaným ustanovením, upotrebiac ešte výrazu »samostatný«, vyslovil bezpochybným spósobom, že mal na mysli stálu organizačnú časť četnictva, jakou hliadka podla svojej povahy a určenia nikdy nie je. V dosledku toho třeba skúrnať, či, hradiac k tomuy že pomluva smerovala proti neznámým členom; čeťníckej hliadky, sú tu předpoklady zákona čís. 108/1933 sb. z. a n. pre stíhanie obžalovaných. Išlo tu o trestný čin, spáchaný proti veřejnému orgánu, ktorý čin sa vzťahoval na výkony jeho povolania, lebo bolo tvrdené, že četníci pri vykonávaní služby, keď bolí požiadaní o ochranu, spáchali vraždu á lúpež. Mohla tu tedy podla § 14, odst. 5 zák. čís. 108/1933 sb. z. a n. byť vznesená veřejná žaloba, ku ktorej sa žiada zmocnenie urazenej osoby, a keď táto nemóže byť vyslechnutá, zmocnenie představeného úřadu (velitelstva). Táto podmienka bola by v tomto případe splněná, lebo keď z obsahu pomluvačných výrokov neplynulo, na ktoré určité osoby sa pomluva vzťahuje, nemohly byť dotyčné osoby vyslechnuté a na ich mieste mohol dať zmocnenie představený úřad. Takéto zmiocneinie bolo v tomto případe dané ministerstvom vnútra, ktoré je vyšším představeným úradom pre urazených četníkov. Veřejná žaloba mala byť podla § 14, odst. 5 a § 17, odst. 1 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. vznesená u súdu v dvojmesačnej lehote a bola skutočne vznesená v zákonitej lehote, lebo trestný čin bol spáchaný vo februári 1932, návrh štátneho zastupiteťstva na zavedenie trestného pokračovania však došiel k súdu už 10. marca 1932. Avšak najvyšší súd nemohol podla doterajších skutkových zistení nižších súdov rozhodnúť o tom, či ide tu vóbec o trestný čin proti cti, keďže nebolo zistené, či sa pomluva vztahovala vobec na existujúce osoby. Podla skutkových zistení nižších súdov pomluva vzťahovala sa na neznámých členov četníckej hliadky z R. Nebolo však zistené, či existovala četnícka stanica v R., ku ktorej by oni dvaja členovia četníckej hliadky mali patriť. V případe, keď by takáto četnícka stanica vobec neexistovala, nemohlo by sa uznať, že išlo o ublíženie na cti niekomu, lebo ochrany cti požívajú len existujúce, bárs aj nezvěstné fyzické osoby, alebo subjekty, uvedené v § 5 zák. čís. 108/1933 Sb. z. a n. Tu sa podotýká, že. trestné oznámenie učinila v tomto, případe četnicka stanica vo V. a že zo spisoy nedá sa zistiť, či existovala četnicka stanica v R. Preto najvyšší súd, pokračujúc podla 1. odst. § 35 por. nov., zrušil rozsudok odvolacieho súdu v časti týkajúcej sa obžalovaných K. F. a K. V. a nariadil nové odvolacie pokračovanie cielom doplnenia skutkových zistení v smere hoře naznačenom a nového rozhodnutia. Pre případ, že by čin obžalovaných nemohol byť podriadený pod ustanovenia zákona o ochraně cti, třeba ho posúdiť s hladiska § 18, odst. 1 zák. na ochr. rep. a tým cielom tiež učinit’ potřebné skutkové zistenia.

Citace:

Čís. 5128. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1935, svazek/ročník 16, s. 426-428.