NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 2

Čís. 16445.

Zľahčovania podľa § 10 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. môže sa dopustiť aj nesúťažiteľ.
K skutkovej podstate odst. 1 § 10 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. stačí, že učinený údaj nebol objektivne pravdivý.
(Rozh. z 23. októbra 1937, Rv III 692/37.)
Žalobník predniesol v žalobe, že je v meste Ž. zástupcom automobilovej továrne »P.«; dňa 20. apríla 1936 predal osobný automobil Rajmundovi A. a jeho manželke Alžbete A. v K., kterých pri predaji uistil, že voz je skoro úplne nový; voz mal byť dodaný do 8 dní. — Dňa 21. apríla 1936 prišiel k Rajmundovi A. I. žalovaný, ktorý je v meste Z. zástupcom automobilovej továrne »T.« a už viac raz sa snažil predať mu automobil, a keď počul, že kupil od žalobníka voz, povedal mu, že dotyčný voz nie úplne nový, a sľúbil mu, že obstará o voze informáciu od II. žalovaného, ktorý je v meste Ž. zástupcom automobilovej továrne »T.« — Dňa 22. apríla 1936 telegraficky sdelil Rajmundovi A., že podľa sdelenie II. žalovaného ide o voz, ktorý bol už niekoľko týždňov v provoze, sľúbil, že mu o tom predloží aj list II. žalovaného, a nahováral ho, aby na tomto základe kúpu voza stornoval. — Dňa 28. apríla 1936 predložil sťúbený list II. žalovaného Alžbete A. a nahováral ju, aby odišla za manželom, ktorý šiel pre voz do Ž., a zabránila prevzatiu voza. Rajmund A. však toho dňa voz prevzal. — Žalobou domáhal sa žalobník rozsudkového výroku, že žalovaní povinní sú zdržať sa klamania a odlákavania žalobníkových zákazníkov a povinní sú zaplatiť mu solidárne náhradu za utrpené príkorie 2000 Kč. — I. žalovaný bránil sa tým, že vôči Rajmundovi A. len vyslovil domnienku, že voz nemôže byť úplne nový, keď ho kúpil za cenu o mnoho nižšiu, než aká je vyznačená v katalogu, a že informáciu od II. žalovaného obstaral Rajmundovi A. na jeho žiadosť z ochoty a dobromyseľne. II. žalovaný namietal tiež, že nie je súťažiteľom žalobníka, lebo bydlisko Rajmunda A (město K) leží mimo jeho rayonu, tak že by ani v prípade predaja voza tomuto jeho továrnou »T.« žiadnu provídziu nedostal.
Oba nižšie súdy žalobu zamietly. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozsudku uviedol najmä, že nešlo o konanie proti dobrým mravom súťaže, lebo nie je dokázané, že by I. žalovaný bol mal úmysel odvrátiť Rajmunda A. od kúpy voza a že by údaje, o ktoré ide, boly vedome nepravdivé, i keď je dokázané, že voz bol nový; ináč že II. žalovaný ani nie je súťažiteľom žalobníka.
Najvyšší súd rozsudok odvolacielio sudu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Dôvody:
Opodstatnená je dovolacia sťažnosť na to, že odvolací súd nepokládal za dokázaný úmysel I. žalovaného odvrátiť Rajmunda A. od kúpy vozu toho, že by bol mal zretoľ na prednes tohoto žalovaného: »len to sem mu (Rajmundovi A.) podotknul, že jestli je voz nie úplne továrne nový, za jaký mu bol odprodaný, že by mohol bez risika ofertu odvolať, resp. stornovať«, ďalej na list Alžbety A. »Wolte er mich überreden den gekauften Wagen bei Ihnen zu stornieren«.
Keď nestačil odvolaciemu súdu tento doklad, na ktorý I. žalovaného ani nevyzval, ani sa vyjádril, — mal podľa návrhu, učineného v žalobe rečenú pisateľku ako svedkyňu o tom vypočuť.
Tieto skutočnosti v prípade ich pravdivosti sú dôležité, lebo však nahováranie zákazníka resp. jeho manželky, aby už uskutečnenú kúpu zrušil so zreteľom na nesporný súťažný pomer medzi žalobníkom a I. žalovaným, môže byť v rozpore s dobrými mravmi súťaže a môže toto konanie byť spôsobilé poškodiť súťažiteľa, keď údaje tým cielom použité neboly objektivne pravdivé (odst. 1 § 10 zák. proti nekalej súťaži).
V tomto ohľade nemohol by sa I. žalovaný ospravedlňovať poukazom na to, že si dotyčné údaje nevymyslel, ale použil len informácie získanej aj na žiadosť Rajmunda A. od II. žalovaného, lebo však z výpovedi Rajmunda A., prijatej nižšími súdmi plynie, že I. žalovaný svedkovi na jeho sdelenie, že už kúpil voz od žalobníka, prejavil, že si zadováži informácie, že tento voz nie je novým. Stačilo by preto v predpoklade, že údaj bol nepravdivý, táto jediná skutečnosť k naplneniu skutkovej povahy zľahčovania podľa odst. 1 § 10 zák. proti nekalej súťaži, resp. v spojení s úmyslom odvrátiť zákazníka k sebe, k použitiu všeobecnej klauzuly § 1 cit. zák., keby bol učinený v tomto ohľade určitý žalobný návrh. Ten znie na zdržovanie sa »klamania a odlákavania zákazníkov žalobníkových«. Ako bolo už v rozh. Úr. sb. č. 2681 dovodené, nie každé odvracanie zákazníka od súťažiteľa je v rozpore s dobrými mravmi súťaže. K tomuto konaniu musí sa pripojiť určitá neslušnosť. Pieto musí žalobná žiadosť u zdržovacích žalob podľa zákona obsahovať presné (konkretizované) vyznačenie závadného konania. Je to potrebné aj hľadiac na vykonateľnosť rozsudku a na ustanovenie odst. 3, § 15 cit. zák.
Výraz »klamanie« predpokladá, že pachateľ učinil údaje vedome nepravdivé. Tento predpoklad nemôže sa však týkať ústného údaja I. žalovaného — o ktorom bola už reč —, lebo tento bol vyvolaný sdelením Rajmunda, že voz kúpil za cenu omnoho nižšiu, než je vyznačená v katalogu. Ináč aj výrazem »klanianie« nie je vyhotovené požiadavku konkretizácie návrhu.
Odvolací súd pojednával meritórne o neurčitej žalobnej prosbe bez toho, že by sa bol podľa povinnosti, uloženej mu v § 225 Osp., pokúsil tento nedostatok odčiniť.
Preto Najvyšší súd nemôže ani dotyčné II. žalovaného vecne preskúmať nepodnutý rozsudok.
Treba však doložiť, že je nesprávny názor odvolacieho sudu, že § 10 cit. zák. predpokladá súťažiteľský pomer medzi stranami sporu.
Údaj musí byť učinený »za účelom súťaže«, tedy osobou, ktorá nemusí byť práve v súťažnom pomere, ale prípadne len podporuje cudzí súťažný záujem. Konanie II. žalovaného by bolo — predpokládajúc určitý petit — podľa prednesu žalobníka, posudzovať podľa odst. 3 § 10, práve tak, ako konanie I. žalovaného, pokiaľ sa stalo na základe pozdejšie od Rajmunda A. vyžiadaného a II. žalovaným poskytnutého bezplatného dôverného sdelenia.
Pokiaľ tu je oprávnený výraz »klamanie«, možno posiúdiť len po výsluchu svedkyne Alžběty A., ktorá v liste z 13. mája 1936 sdeľuje obsah listu II. žalovaného iného obsahu, ako vykazuje pripojený jeho jednoduchý opis.
Z týchto dôvodov bolo treba napadnutý rozsudok v celom jeho obsahu rozviazať podľa § 543 Osp.

Citace:

Čís. 16445. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 488-490.