NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5937.

Jedine veřejný žalobca — nie však hlavný alebo náhradný súkromný žalobca — može učiniť návrh podla § 6 zákona čís. 471/1921 Sb. z. a n., aby trestný čin, náležiací k příslušnosti sborového súdu prvej stolice, bol přikázaný k rozsúdeniu jedinému členovi tohoto súdu ako samosúdcovi.
(Rozh. zo dna 22. júna 1937, Zm III 237/37.) Najvyšší súd v trestnej věcí proti A., obžalovanému z prečinu podla § 310, odst. 1 tr. z. z úradnej povinností zrušil podla § 34, odst. 1 por. nov. na základe dovodu zmátočnosti, uvedeného v § 384, č. 1 tr. p., rozsudky oboch súdov nižších stolíc s hlavnými pojednávaniami a uložil krajskému súdu ako trestnému senátu, aby znova vo věci pojednával a rozhodol; zmátočnú sťažnosť odkázal na toto rozhodnutie.
Dovody:
Pri preskúmaní věci z úradnej povinnosti zbadal najvyšší súd., že o věci nesprávné rozhodoval samosudca namiesto trestného senátu krajského súdu.
Poneváč státně zastupitelstvo odoprelo v tejto věci zastupovať žalobu a sťažnosť poškodeného proti zastavujúcemu usneseniu štátneho zastupitelstva bola vrchným štátnymi zastupitelstvom zamietnutá, převzal poškodený zastúpeníe žaloby a podal na obžalovaného žalobu, v ktorej navrhol, aby hlavné pojednáváme bolo podla § 6 zák. č. 471/1921 Sb. z. a n. konané před samosudcom, čo sa aj skutočne stalo.
Podla § 6 zák. č. 471/1921 Sb. z. a n., zachovaného dosial v platnosti, može návrh, aby trestný čin, ktorý náleží k příslušnosti sborového súdu prvej stolice, bol přikázaný k rozsúdeniu jedinému členovi tohoto súdu ako samosudcovi, učiniť veřejný žalobca v obžalovacom spise. Zo slovného znenia tohoto ustanovenia plynie, že právo toto prislúcha veřejnému žalobcovi a nie hlavnému alebo náhradnému súkromnému žalobcovi. Podla § 43, odst. 1 tr. p. vykonává sice náhradný sukromný žalobca pri zastupovaní obžaloby vo všeobecnosti práva štátneho zastupitelstva, avšak už 2. odst. § 43 tr. p. uvádza výjimky z odst. 1 § 43 tr. p.
Zo slovného znenia ustanovenia § 6 zák. č. 471/1921 Sb. z. a n. ako aj z intencie zákona plynie, že tu ide zrejme o ďalšiu výnimku z odst. 1. § 43 tr. p. a že teda právo v § 6 zák. č. 471/1921 Sb. z. a n. uvedené, učiniť tam zmienený návrh, prislúcha len veřejnému žalobcovi.
Keď teda o tejto věci pojednával samosudca namiesto trestného senátu krajského súdu, nebol rozhodujúci súd zákonité sostavený a je preto rozsudok s celým hlavhým pojednávaním a v dosledku toho i rozsudok odvolacieho súdu, ktorý tohoto zmatku nedbal, aj s odvolacím hlavným pojednáváním zmatočný podla § 384, č. 1 tr. p., ktorého zmatku třeba vždy dbať z úradnej povinnosti. Preto postupoval najvyšší súd podla § 34, odst. 1 por. nov. tak, ako vo výroku je uvedené. Zmiátočná sťažnosť stala sa následkom tohoto rozhodnutia bezpredmietnou a odkazuje sa naň.

Citace:

čís. 5937. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 294-295.