Čís. 15094.Ustanovenie smluvy medzi poisťovňou a jej agentom pre požiarne poistenie, že agent, keď vystúpi zo služieb poisťovne, nemá nárok na províziu z poistného, vyberaného po jeho vystúpení zo služby, nepriečí sa dobrým mravom. 1 (Rozh. z 1. apríla 1936, Rv III 678/35.) Smluva, uzavrená medzi žalovanou poisťovňou a žalobníkom, jej agentom pre požiarne poistenie, obsahovala v bode 8 ustanovenie: »Len čo sa zastupiteľský úrad z akejkoľvek príčiny pominie, prestane tým právo na akúkoľvek ďalšiu odmenu zo všetkých poistení«. — Žalovaná poisťovňa odobrala žalobníkovi dňom 12. januára 1931 zastupiteľské poverenie. Žalobník — tvrdiac, že ustanovenie bodu 8 shora uvedenej smluvy odporuje dobrým mravom — domáhal sa žalobou vyúčtovania provizií z poistného, vyberaného po 12. januáru 1931 z obchodov ním uzavrených. Všetky tri stolice žalobu zamietly, Najvyšší súd z týchto dôvodov: Námietka žalobníka, že ustanovenie bodu 8 smluvy priečilo sa dobrým mravom, neobstojí, lebo podľa súdnej praxi v obore požiarneho poistenia je všeobecným zvykom, že agent, ktorý vystúpil zo služby poisťovacej spoločnosti, nemá nároku na províziu z poistného, vyberaného po jeho vystúpení zo služby (sr. býv. uh. Kúria č. 1369/1889).*) Srovn. Úr. sb. 2125.