NPD documents search: Váž. civ., 18 (1936)

Čís. 15717.

I. Zmenka, vyplnená proti úmluve (odst. 2 § 6 zmenk. zák.), nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci úmluvy.
II. V spore daňového dlžníka o dobytie pohľadávky, zabavenej erárom v bernej exekúcii, má súd z úradnej povinnosti vyzvať žalovaného poddlužníka, aby opovedal eráru (exekučnému úradu) spor (odst. 3 § 387 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n.). 1
(Rozh. zo 17. decembra 1936, Rv III 809/36.)
Proti zmenkovému platebnému príkazu namietali žalovaní medzi iným, že zmenku, o ktorú ide, dali ako zmenku kryciu a že bola žalujúcou stranou vyplnená proti úmluve (odst. 2 § 6 zmenk. zák.). Žalovaní totiž kúpili pozemky z pôdy štátom zabranej a podľa dohody, uzavrenej s predavateľom dňa 12. decembra 1933 pri účastí žalujúceho peňažného ústavu, bola jedna tretina kúpnej ceny splatná do 14 dní od udelenia zásadného súhlasu Štátneho pozemkového úradu u filiálky žalujúcej strany v L. a zbývajúci nedoplatok do 8 dní od udelenia konečného súhlasu. Sporná zmenka bola daná na krýtie tohoto nedoplatku kúpnej ceny, tento však nie je ešte splatný, lebo smluva dosiaľ Štátnym pozemkovým úradom schválená nebola. Ďalej namietali, že pohľadávka predavateľa, ktorej predmetom je kúpna cena, bola rôznými jeho veriteľmi zabavená, najmä opätovne št. berným úradom v L. v bernej exekúcii.
Oba nižšie súdy zbavily zmenkový platebný príkaz účinnosti, odvolací súd z toho dôvodu, že smluva bola sice za sporu dňa 1. apríla 1936 Štátnym pozemkovým úradom schválená, tak že splatnosť nedoplatku kúpnej ceny nastala dňa 2. apríla 1936, avšak zmenka vystavená je dňom sřočnosti 28. júna 1935, tedy proti úmluve, tak že ju treba pokladať za zfalšovanú podľa §§ 78, 79 zmenk. zák. a neplatnú.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a uložil mu ďalšie pojednávanie a nové rozhodnutie.
Dôvody:
Opodstatnená je dovolacia žiadosť, žé odvolací súd z predpokladu, že zmenka bola vystavená proti úmluve čo do dňa sročnosti, neprávom dochádza k záveru, že zmenka bola zfalšovaná a že je preto neplatná. Nemožno tu totiž usudzovať na zfalšovanie zmenky, lebo o toto ide len vtedy, keď bol pravý (t. j. pôvodný) obsah zmenky dodatočne zmenený (na pr. prečiarknutím, prepisováním alebo vytrením). To však ani žalovaní netvrdili, ale bránili sa tým, že bianko zmenka bola vyplnená čo do dňa vystavenia, sročnosti a zmenkovej sumy proti dohode zo dňa 12. decembra 1933.
Keď je tomu tak, třeba použiť pri riešení sporu nie ustanovení §§ 78 a 79 zmenk. zák., ale ustanovenia odst. 2 § 6 zmenk. zák., a podľa správneho výkladu tohoto ustanovenia úspešnosť takej námietky nemá v zápätí neplatnosť, alebo neúčinnosť zmenkového prejavu žalovaných, lebo zmenku možno uplatniť v rámci úmluvy, totiž tak, ako keby bola zmenka vystavená so splatnosťou podľa úmluvy. Poneváč však ustanovenia § 396 Osp. treba použiť aj v zmenkových sporoch a so zreteľom na to, že pohľadávka stala sa aj podľa stanoviska odvolacieho súdu splatnou dňa 9. apríla 1936, tedy pred vynesením napadnutého rozsudku, môžu právne následky opodstanenej námietky predčasného uplatňovania zmenkovej pohľadávky vzniknúť iba čo do časti zmenkového platebného príkazu, týkajúcej sa úrokov a útrat (Rozh. Úr. sb. č. 830, srovnaj Rouček, Československý zákon směnečný II. vyd. výklad k § 6, odst. 2 E), resp. čiastky istiny zmenkovej, ktorá podľa úmluvy nebola by spornou zmenkou krytá. Je však tiež opodstatnená dovolacia žiadosť v tom, že odvolací súd nesprávne vyložil dohodu podľa zápisnice zo dňa 12. decembra 1933 v otázke, či spornou zmenkou mal byť krytý celý nedoplatek kúpnej ceny, alebo len jeho čiastka. Nie je sporné, že I. žalovaný nevyhovel 4. bodu smluvy, podľa ktorého mal za 14 dní »počítaných od zásadného súhlasu Štátneho pozemkového úradu jednu tretinu kúpnej ceny v hotovosti« zaplatiť u filiálky žalujúcej strany v L. na účet odpredavateľa. V dôsledku toho, keď je v 5. bode smluvy určené, že je povinný uložiť u spomienutej filiálky krycie zmenky na nedoplatok kúpnej ceny, netýká sa v tomto prípade tento záväzek len zbývajúcich dvoch tretin kúpnej ceny, ale celého nedoplatku. Svedkovia, na ktorých sa už súd I. stolice k podopreniu svojho opačného výkladu odvolává, sami si len vykladajú smluvu po svojom, najmä tak, že dotyčne splatnosti ostatných dvoch tretín kúpnej ceny bola vec vyhradená ďalšej dohode.
Tento výklad je však v rozpore s ustanovením 5. bodu zápisnice, podľa ktorého odpredavateľ je oprávnený za 8 dní, počítaných odo dňa schválenia smluvy, krycie zmenky »podľa svojej ľúbosti vykonať«.
Poneváč výklad smluvy je otázkou právnou, bolo treba už teraz určiť, že sporné zmenky kryjú celý nedoplatek kúpnej ceny, ktorého spornou výškou sa však odvolací súd nezaoberal v dôsledku svojho mylného právneho stanoviska.
Z tohože dôvodu nezaoberal sa odvolací súd ani námietkou žalovaných, že pohľadávka spornou zmenkou krytá bola proti odpredavateľovi rôznymi jeho veriteľmi zabavená.
Pokiaľ ide o platebné zápovedi berného úradu v L. treba poznamenať, že žalovaný poddlžník je podľa odst. 3 § 387 zák. č. 76/1927 Sb. z. a n. povinný oznámiť exekučnému úradu spor. K tomu má prihliadnuť sporový súd z úradu a vyzvať žalovaného s určením primeranej lehoty na opovedanie sporu. Lebo len tak bude umožnené zástupcovi Československého štátu, pristúpivšieho snáď za vedľajšieho intervenienta, aby sa prípadne osvedčil dotyčne oprávnenia žalujúcej strany ako cesionára k tomuto sporu (§ 357 cit. zák.) resp. aby učinil prípadný návrh, aby žalobná pohľadávka bola složená u súdu.
Pre uvedené vady bolo treba rozsudok odvolacieho súdu podľa § 543 Osp. rozviazať.

Srov.: Úr. sb. č. 2947.

Citace:

Čís. 15717.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1937, svazek/ročník 18, s. 1245-1247.