Č. 9979.

Školstvo (Slovensko): K výkladu předpisu § 25 odst. 2 zák. čl. XXXVIII:1868 o udržovaniu církevných škol z prostriedkôv obcí politických.
(Nález zo dna 25. júna 1932 č. 7527.) — Č. 9979 —
Prejudikatura: Boh. A 3182/24.
Věc: Štefan J. v Z. proti zemskému úřadu v Bratislavě o znášaní nemocenských príspevkov.
Výrok: Napadnuté rozhodnutie zrušuje sa pre nezákonnosť.
Dôvody: Obecné zastupitelstvo obce Z. vo svojom zasadnutí dňa 23. októbra 1926 jednohlasne zamietlo žiadosť rím. kat. školskej stolice v Z. o prevzatie hradenia polovice poistných príspevkov k nemocenskému poisteniu rím. kat. církevných učiteľov na ťarchu obecnej pokladně.
Okresný úřad v Komárně rozhodnutím zo dňa 12. mája 1927 zamietol odvolanie, ktoré z tohoto usnesenia podal Štefan J., rím. kat. farár, v zastúpení zmienenej rím. kat. školskej stolice, z týchto dôvodov: Obec Z. hradí sice osobné a věcné výdavky rím. kat. cirkevnej školy ľudovej v Z. už dlhé roky, avšak je to len podporovanie obce a nie záväzok alebo povinnosť obce, následkom čoho môže obec kedykoľvek to podporovanie čiastočne alebo aj úplne zastaviť a nemusí ovšem ani nové ťarchy s udržováním tejto školy spojené prevziať. Dôvod odvolania, že, poneváč obec už před účinnosťou zák. čl. XXXVIII:1868 snášala všetky osobné a věcné výdavky tejto cirkevnej školy, je povinná tie i naďalej snášať a tak aj s poistením učiteľov spojené, zamestnávateľa obťažujúce výlohy polovičného poistenia nemocenského, je mýlny a protiví sa ustanoveniu druhého odst. § 25 cit. zák. čl., kde je jasné stanovené, že v takom případe »môže« obec »keď chce« dosavádnu praxu i naďalej ponechať, resp. sledovať. Túto praxu môže obec právě preto kedykoľvek zastaviť. Nesprávne sa odvolává apelant aj na § 8 zák. zo dňa 3. apríla 1919 č. 189 Sb., poneváč 1.) tento zákon ani dosiaľ ešte neplatí na Slov., 2.) vzťahuje sa len na obecné a občianske (meštianske) a vôbec nie na cirkevné školy a 3.) ustanovuje len, že »povinnosti« obce zostávajú i naďalej v platnosti, kým v konkrétnom případe nemá obec Z. žiadnych »povinností« vôči zmienenej škole, ale udržuje ju len z vlastnej vôle. Odvolanie je teda bezzákladné a bolo preto zamietnuté.
Žal. úřad napadnutým rozhodnutím so zamietnutím ďalšieho odvolania schválil rozhodnutie okresného úřadu v Komárně z dôvodov v ňom uvedených.
O sťažnosti do rozhodnutia žal. úřadu uvažoval nss takto:
Predmetom sporu je otázka, zda žal. úřad právom vyslovil, že politická obec Z. neni povinná hradiť zo svojích prostriedkov rím. kat. školskej stolici, resp. rím. kat. cirkevnej obci v Z. onu polovinu príspevkov k nemocenskému poisteniu učiteľov účinkujúcich na rím. kat. ľudovej škole v Z., ktorá — ako je to nesporné — stíhá podľa zák. č. 221/25 jejich zamestnávateľa, totiž — ako je to tiež nesporné — rím. kat. školskú stolicu, resp. rím. kat. cirkevnú obec v Z.
Podľa správných spisov tvrdil sť-ľ — ako zástupca rím. kat. školskej stolice v Z. — už vo správnom pokračovaní, že politická obec Z. hradila už před rokom 1868 všetky osobné i věcné náklady na zmienenú rím. kat. ľudovú školu a že i za účinnosti zák. čl. XXXVIII:1868 tak činila a činí i teraz na základe odst. 2. § 25 cit. zák. Žal. úřad neuviedol v napadnutom rozhodnutí, — Č. 9979 —
že by toto tvrdenie sť-ľovo nebolo správným, naopak — ako je to patrné z napadnutého rozhodnutia v spojitosti s rozhodnutím okresného úřadu, ktoré žal. úřad potvrdil z jeho dôvodov — žal. úřad sám vychádzal v napadnutom rozhodnutí z předpokladu, že politická obec Z. znášala už před účinnosťou zák. čl. XXXVIII:1868 i všetky osobné náklady na zmienenú cirkevnú školu a že i za účinnosti tohoto zákona hradila a hradí všetky tieto osobné náklady právě na základe odst. 2. § 25 tohoto zák. (o hradení vecných nákladov v danom případe neide).
Žal. úřad vysloviši, že politická obec Z. neni povinná hradiť zo svojich prostriedokov onú svrchu zmienenú polovinu príspevkov k nemocenskému poisteniu učiteľov účinkujúcich na rím. kat. ľudovej škole v Z., vychádzal, ako je to patrné zo spojitosti napadnutého rozhodnutia s rozhodnutím okresného úřadu, z týchto právnych názorov: 1.) že hradí-li politická obec náklady na cirkevnú školu na základě odst. 2. § 25 zák. čl. XXXVIII:1868, neide tu o žiadny záväzok, ale len o podporu, kedykoľvek odvolateľnú a 2. že i keď by šlo o záväzok politickej obce, nemohol by sa tento záväzok vzťahovať i na oné příspěvky, keďže příspěvky tie sú novým bremenom. — Oba tieto právne názory, z ktorých žal. úřad vychádzal, sú — ako to sťažnosť právom vytýká — mylné.
V odst. 2. § 25 zák. čl. XXXVIII:1868 sa stanoví: »V příčině tých už jestvujúcich cirkevných škol, ktoré dosiaľ sú vydržované z majetku a dôchodku obce, oprávnená je dotyčná obec dosavádnu praxu i naďalej zachovať . . . . . .«
Z tohoto ustanovenia ide sice na javo, že zákon dává obci politickej možnosť oné cirkevné školy, ktoré existovaly už v době, keď cit. zákon nabyl účinnosti, a ktoré boly dotiaľ vydržované z prostriedkov obce politickej, naďalej ako cirkevné neudržovať a nepodporovať a přenechať tedy dotyčnej náboženskej spoločnosti, aby o takéto školy naďalej sama pečovala (srov. nál. Boh. A 3182/24). Lež nepoužila-li politická obec zmienenej možnosti a hradí-li i za účinnosti cit. zákona náklady na cirkevnú školu zo svojich prostriedkov, vtedy má toto znášanie týchto nákladov povahu záväzku politickej obce, ktorý táto obec na seba dobrovoľne vzala na základe odst. 2 § 25 cit. zák. Že by v danom případe bola politická obec Z. onej svrchu zmienenej možnosti použila, žal. úřad netvrdí.
Nepoužila-li politická obec onej svrchu zmienenej možnosti a vzala-li — ako je to svrchu uvedené, dobrovoľne — na seba záväzok i naďalej na podklade odst. 2 § 25 cit. zák. hradiť i všetky osobné náklady, vtedy je politická obec povinná hradiť tiež všetky oné výdavky, ktoré sú zamestnávateľovi učiteľských sil účinkujúcich na cirkevnej škole zákonom uložené z titulu služobného pomeru týchto osôb, bárs by išlo o výdavky, ktoré boly z tohoto titulu zaměstnávateľovi takýchto osob uložené zákonom vydaným až po vydaní zák. čl. XXXVIII:1868.
Pre svrchu uvedené mylné právně názory, z ktorých žal. úřad v napadnutom rozhodnutí vychádzal, bolo napadnuté rozhodnutie zrušiť podľa § 7 zák. o ss, aniž nss mal příčinu zaoberať sa ďalšími vývodami sťažnosti.

Citace:

č. 9979. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1932, svazek/ročník 14/2, s. 186-188.