NPD documents search: Váž. civ., 6 (1924), sv. 2

Čís. 16253.

I. Ak továrňa na výrobu obuvi predáva vo svojich predajniach jednotlivým zákazníkom v malom vyradenú obuv za snížené ceny vyznačené nápadne na podošvách obuvi, aby zákazník poznal, že ide o menejcenný tovar, dopúšťa sa nekalej súťaže (§ 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.) obchodník obuvou, ktorý od obchodujúceho predajne konajúceho proti výslovnému príkazu továrne, že obuv smie byť predávaná len v malom, nakípi túto vyradená obuv vo veľkom — hoci musel si byt’ vedomý bezprávnosti konania obchodvedúceho — a po odstránení vyznačených cien s podošví a po prelepení originálnych firemných vinet továrne na obaloch predává potom obuv za vyššie ceny, ako by išlo o riadny tovar.
II. Konáním spôsobilým poškodiť súťažiteľa (§ 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.) je nielen konanie, z ktorého môže súťažiteľovi vzniknúť bezprostredná hmotná škoda, ale aj konanie, ktoré ohrožuje jeho súťažiteľskú pozíciu.1)
(Rozh. z 29. mája 1937, Rv IV 656/36.)
Podľa prednesu žaloby žalujúca strana, továrňa na výrobu obuvi, predává vo svojich predajnách vyraděnú obuv za snížené ceny vyznačené nápadne červenou barvou na podošvách, aby zákazník poznal, že ide o menejcennú obuv a aby cena nemohla byť zvyšovaná; obchodvedúci predajní majú prísny príkaz predávať túto vyradená obuv len jednotlivým zákazníkom v malom. Žalovaná, obchodníčka obuvou, v dorozumení s obchodvedúcim predajne, ktorý tento zákaz prestúpil, nakúpila takúto vyradenú obuv ve veľkom po 19 Kč za kus a po odstránení vyznačených cien a po prelepení originálnych firemných vinet žalujúcej strany na obaloch, predávala obuv za vyššie ceny: 25—29 Kč, ako by išlo o riadny tovar. Žalobou podľa § 1 zákona proti nekalej súťaži domáhala sa žalujúca strana rozsudkového výroku, že žalovaná dostala sa do rozporu s dobrými mravmi sáťaže tým, že: a) skupovala vyraděnú obuv žalujúcej strany za 19 Kč a predávala ju za 25—29 Kč, b) že továrne označenie cien na podošvách odstraňovala, c) že na originálnom obale prelepovala firemneé vinety žalujúcej strany svojou firmou; a že se žalovanej nariaďuje, aby sa tohoto pokračovania zdržala a závadný stav odstranila.
Súd I. stolice žalobu zamietol. Odvolací súd jeho rozsudok zmenil a žalobe vyhovel. Dôvody: Súd prvej stolice uznal sice, že konanie žalovanej je v rozpore s dobrými mravmi súťaže, ale zamietol žalobu preto, lebo nedospel k presvedčeniu, že toto konanie bolo spôsobllé poškodiť žalujúcu stranu. Žalovaná tvrdila, že u žalujúcej strany možno voľne nakupovať vyradený tovar ve veľkom. Na základe výpovedi svedkov je však dokázané, že žalujúca strana pod pokutou zakázala svojim obchodivedúcim vo filiálkách predávať vyradený tovar vo veľkom. Dokazuje to aj prípis žalujúcej strany zo dňa 16. mája 1936, pravda aj to, že obchodvedúci tento zákaz prestupujú, aby dosiahli veľkého obratu. Keby bolo dokázané, že žalujúca strana nemala proti tomu námietok, aby bol vyradený tovar vo veľkom odpredávaný, bola by žaloba bezzákladná, lebo by si bola svoju údajnú škodu sama zapríčinila. Pri tomto stave veci ide tedy len o to, či a akú škodu žalujúca strana utrpela alebo utrpeť mohla. Môže ísť o škodu materiálnu alebo morálnu. Bezprostrednú materiálnu škodu sice žalujúca strana neutrpela, alebo žalovaná zaplatila vo filiálke tú istú cenu, ako platí normálny konzument, avšak rozhodná je nielen bezprostredná materiálna škoda, ale poškodenie súťažiteťovo môže byť aj v tom, že sa ohrožuje jeho súťažiteľská pozícia (Sb. n. s. č. 11539). V tom smere treba v prvom rade poukázať na to, že na základe výpovedi Leopolda F. je zistené, že originálne vinety žalujúcej strany boly prelepované vinetami žalovanej, je tedy veľmi ľahko možné, že kupujúci, ktorý má viac obchodníckej inteligencie a zísti, že zaplatil cenu za riadnu obuv a dostal len vyradenú, pri lepšom preskúmaní obalu zistí, že ide o vyradenú obuv žalujúcej strany, ktorá sa predáva za cenu riadnej obuvi. Dotyčný však nemôže vedeť, že žalovaná podludne nakúpila vyradený tovar vo filiálkách a odium tejto nesolídnej machinácie zostane na žalujúcej straně. Netreba dokazovať, že v obchodnom svete faktum, že výrobca svoj vyraddný tovar pod cudzou firmou predáva za cenu riadného tovaru, otriasa dôverou v jeho solídnosť a že tým utrpí najprv škodu morálnu, potom však aj materiálnu, lebo u nesolídnej firmy nekúpi ten, kto sa o jej nesolidnosti presvedčil alebo len o nej počul. Túto okolnosť však v súdenom prípade treba uvážiť tým viac, že vyradený tovar žalujúcej strany prichádzal nesolídnou manipuláciou žalovanej do Rumunska, kde žalujúca strana už 13 rokov nemá prodajné filiálky, takže obecenstvo vôbec nemá možnosť presvedčiť sa, že pod vlastnou firmou predáva vyradený tovar za snížené ceny a konkurencia môže ľahko na základe manipulácie a vinetami tvrdiť, že ide o nesolídnu firmu. Z toho vychádza, že nekalý postup žalovanej je spôsobilý poškodit’ žalujúcu stranu nielen morálne, ale aj materiálne. Pretože je splnená aj druhá náležitosť § 1 zák. zo dňa 15. júla 1927, č. 111 Sb. n. s., bolo treba zmeniť rozsudok súdu I. stolice a žalobe vyhoveť.
Najvyšší súd dovolaciu žiadosť žalovanej zamietol.
Dôvody:
Podľa zisteného stavu veci žalujúca strana odpredáva svoj menejcenný tovar vo svojich predajniach výhradne konzumentom za snížené ceny, ktoré sú na podošvách červenou barvou vyznačené. Tieto značky majú ten účel, aby v záujme dobrého mena žalujúcej strany a v záujme konzumentov každému bolo zjavné, že ide o menejcenný tovar a aby neboly ceny, takto označené, predajnami zvyšované.
Toho si musela byť vedomá aj žalovaná, ktorá je obchodníčkou obuvou. Už sám nákup takej obuvi vo veľkom cieľom ďalšieho scudzenia a — prirodzene za ceny vyššíe, než aké boly na tovare vyznačené — priečil sa dobrým mravom súťaže, leho výsledkom jeho bolo zmarenie opatrenia, ktoré žalujúca strana pre svoj dotčený obchod zaviedla a preto bol aj spôsobilý poškodiť žalujúcu stranu ako súťažiteľa.
Žalovaná neprávom poukazuje na to, že vedúci niektorých predajní odpredávali taký menejcenný tovar vo veľkom a takto obchádzali dotyčnú zápoveď. Žalovaná bola si aj tu vedomá nesprávnosti tohoto postupu, lebo však sama rovňajšie značky cenové s obuvi takto nadobudnutej odstráňovala, tedy aj značku menejcennosti. Že tým mohla byť žalujúca strana poškodená, odôvodnil správne odvolací súd. Nejde tu o posúdenie záväzku z obchodného úkonu, v ktorom prípade pravdaže ručila by žalujúca strana za svojích obchodvedúcich, ale o posúdenie prípadu s hľadiska zákona proti nekalej súťaži, a tu stačí, keď podľa zistenia odvolacieho súdu žalovaná musela si byť vědomá bezprávnosti konania dotyčných obchodvedúcich proti žalujúcej strane.
Ak tvrdí teraz žalovaná, že spomenutým konaním istých predajní žalujúcej strany cítila sa poškodenou v svojej súťažnej pozícii (§ 17 cit. zák.), neoprávňovalo ju to, aby sa sama dopúšťala konania proti dobrým mravom súťaže.

Porov.: Sb. n. s. č. 11539.*

Citace:

Čís. 16253. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/2, s. 84-86.