NPD documents search: Váž. civ., 6 (1924), sv. 2

Čís. 17086.

Nie je v rozpore s dobrými mravmi súťaže (§ 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n.), že veľkoobchodník s kožami cieľom vyradenia súťaže iného obchodníka ponúka mäsiarom, že im bude platiť za dodávané kože — kým jeho súťažiteľ pôsobiť bude v jeho obvode — vždy vyššie ceny, ako tento.
(Rozh. z 18. júna 1938, Rv III 903/37.) Žalujúce Kožné družstvo v M. prednieslo v žalobe, že žalovaný — keď mala byť zriadená odbočka žalujúceho družstva v N. (na Slovensku), kde má žalovaný veľkoobchod s kožami, a za vyjednávania o založenie tejto odbočky — obrátil sa na mäsiara Jozefa V., ktorý je teraz členom odbočky žalujúceho družstva na Slovensku, ponúkal mu na kože preddavok 10 000 Kč a zároveň sľuboval, že mu bude platiť vždy o 30 h viac za 1 kg koží než žalujúce družstvo, a to po dobu, po ktorú bude žalujúce družstvo pôsobiť na Slovensku; žalovaný nahováral aj iných mäsiarov, aby nevstupovali do žalujúceho družstva, že on im bude platiť o 30 h viac za 1 kg koží tak dlho, kým bude žalujúce družstvo pôsobiť v jeho obvode a sľuboval im pôžičky, aby si na úkor žalujúceho družstva zaistil od nich dodávanie koží. Tým sa dopustil nekalej súťaže podľa § 1 zák. č. 111/1927 Sb. z. a n. — Žalobou domáhalo sa žalujúce družstvo rozsudkového výroku, že žalovaný povinný je zdržať sa ponúkania pôžičiek a vyšších cien mäsiarom na dobu, pokiaľ žalujúce družstvo bude pôsobiť na Slovensku.
Súd prvej stolice žalobu zamietol, odvolací súd jej vyhovel. Dôvody: Nie je zistené, že žalovaný začal sľubovať mäsiarom preddavky a pôžičky na kože až vtedy, keď žalujúce družstvo prišlo obchodovať na Slovensko. Žalovaný tvrdí, že preddavky a pôžičky dával už skôr, a ponúkol na to dôkazy. Odvolací súd pominul však navrhované dokazovanie ako nerozhodné, lebo nepokladal by za nekalé konanie, ani keby žalovaný — chtiac si udržať svojich dodavateľov — bol sa týmto zaväzoval dať pôžičky a preddavky na kože skutočne až vtedy, keď žalujúce družstvo mienilo rozšíriť svoju pôsobnosť aj na Slovensko. Také konanie — v obchodnom živote nie neobvyklé — neprieči sa dobrým mravom súťaže. — Svedok Jozef V. udal, že mu žalovaný ponúkal 10 000 Kč preddavok na kože ešte, než bola reč o zriadení odbočky žalujúceho družstva, ale tiež že mu potom žalovaný sľuboval, že mu bude platiť vždy o 30 h viac za 1 kg koží než žalujúce družstvo, kým tu toto družstvo bude. Odvolací súd nemá dôvodu pochybovať o vierohodnosti tohoto svědka a prijíma nim potvrdenú skutočnosť za dokázanú. — Ponúkanie vyšších cien nezakládá ešte samo o sebe nekalú súťaž, môže sa však ňou stať, keď motiv tohoto ponúkania, po pripade spôsob, akým sa deje, je zavržiteľný. Žalovaný ponúkal svedkovi Jozefovi V. o 30 h za 1 kg viac, než bude platiť žalujúce družstvo, avšak len po dobu, pokiaľ tu družstvo bude. Zrejmým účelom tejto ponuky, ktorá nie je nijak limitovaná, nebolo tedy poskytnúť svedkovi, dodavateľovi žalovaného výhody pred iným súťažiteľom, aby si žalovaný udržal dodavateľa a svoju súťažiteľskú pozíciu, ale jedine snaha vyradiť aj za cenu vlastnej straty cudziu súťaž. Taký účel resp. taký spôsob súťaže nemožno srovnať s požiadavkami slušnosti a loyálnosti v súťažiteľskom styku. Takéto konanie, spojené so zvláštnou súťažiteľskou pohnútkou: znemožniť i za cenu vlastnej obeti iného súťažiteľa, stává sa závadným so stanoviska dobrých mravov súťaže a prieči sa ustanoveniu § 1 zák. proti nekalej súťaži (č. 111/1927 Sb. z. a n.).
Najvyšší súd obnovil zamietavý rozsudok súdu prvej stolice.
Dôvody:
Žalujúca strana vidí v prípade, zistenom na základe výpovedi svedka Jozefa V. nekalú súťaž podľa § 1 zák. čís. 111/1927 Sb. z. a n. len v tom, že žalovaný ponúkal svojmu bývalému dodavateľovi vyššiu cenu za kože, než dávala resp. sľubovala žalovaná strana, len na dobu, pokiaľ táto bude pôsobiť na Slovensku, správnejšie v meste N.
Ak aj žalujúca strana správne usudzuje, že táto súťažná činnosť žalovaného smerovala proti nej, preca nemožno vyvodiť, že žalovaný týmto konaním dostal sa do rozporu s dobrými mravmi súťaže, lebo ponúkanie vyšších cien, než dáva konkurencia, je pravidelnou súťažnou činnosťou obchodníka, ktorý nakupuje tovar cieľom ďalšieho scudzenia.
Samozrejme sľub vyšších cien platil len na dobu, pokiaľ mu žalujúca strana v jeho rayone konkurovala, lebo inak nebolo by možno ceny navzájom porovnávať. Odvolací súd sa mýlil, keď pokládal za zavržiteľnú snahu žalovaného vyradiť cudziu súťaž, nehľadiac na to, že ide tu podľa zistenia o ojedinelý prípad, ktorý nebol sám o sebe spôsobilý ohrozit’ súťažnú pozíciu žalujúcej strany a vo skutočnosti sa práve u spomenutého svedka stretol s nezdarom.
Nemožno ani vytýkat’ žalovanému, že sľuboval vyššie ceny len na dobu, pokiaľ mu bude žalujúca strana konkurovať. V tejto veci konal len poctive, keď nenechal dodavateľa v pochybnosti, že po odpadnutí konkurence si ponechává volné rozhodnutie čo do určenia cien.
Preto na tom základe ako žalujúca strana svoj nárok odôvodnila a v žalobnej žiadosti vyjadrila, nemohlo byť žalobe právom vyhovené.
Z toho dôvodu je irrelevantný dôvod odvolacieho súdu, že ponuka žalovaného nebola »nijak« limitovaná a že tu bola patrne snaha vyradiť súťaž aj za cenu vlastnej straty. To ani nebolo dôvodom žaloby, ani nedošlo výrazu vo výroku napadnutého rozsudku. Ináč nezodpovedá skutočnosti, že ponuka bola bez limita, veď podľa prijatej výpovedi svedka Jozefa V. žalovaný ponúkal 30 h nad cenu, určenú žalujúcou stranou za 1 kg koží (5 Kč). V podstatě išlo o 6% zvýšenie ceny, ponúkanej druhou stranou. Táto okolnosť však neodôvodňuje záver, že by sa žalovaný chcel zbaviť súťaže i za cenu vlastnej straty.
Pretože nie je účelom zákona proti nekalej súťaži chrániť súťažiteľov tak, že by niektorého súťažiteľa, nepohodlného pro jeho lepšiu hospodársku kapacitu, zo súťažného zápasu proste vylúčil (porov. rozh. čís. 11 742 Sb. n. s.), bolo treba oprávnenej dovolacej žiadosti vyhoveť, ako sa podľa výroku stalo.

Citace:

č. 17086. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1939, svazek/ročník 20, s. 1090-1092.