NPD documents search: Váž. civ., 5 (1923)

Čís. 5177.

Pôvodná trestná sadzba § 46 tr. zák. prest. (peňažitý trest do 200 Kč) bola podľa § 5, čís. 1 zák. čís. 31/29 Sb. z. a n. zvýšená na päťnásobok len vtedy, keď ide o čin, ktorý prislúcha trestať občianskym súdom.
Prestupky, stanovené v § 46 tr. zák. prest., ak boly spáchané proti správnemu úradníkovi alebo orgánu, patria podľa § 19, čís. 2 zák. čl. XXXIV:1897 do oboru pôsobnosti správnych úradov.
(Rozh. zo dňa 5. januára 1935, Zm III 467/34.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti A. S., obžalovanému z prečinu násilia proti orgánu vrchnosti, následkom zmätočnej sťažnosti obžalovaného vyniesol rozsudok, ktorým zmätočnú sťažnosť odmietol, avšak z povinnosti úradnej zrušil z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 2 § 385 tr. p. rozsudok vrchného súdu čo do trestu obžalovanému vymeraného a obžalovaného A. S. odsúdil na základe § 46 zák. čl. XL:1879 ku peňažitému trestu 60 Kč, (v prípade nedobytnosti na 3 dni uzamknutia). Inak ponechal rozsudok vrchného súdu v platnosti; zmätočnú sťažnosť obžalovaného, uplatňovanú na základe bodu 3 § 385 tr. p. čo do výšky trestu, poukázal na toto rozhodnutie.
Z dôvodov:
Pri preskúmaní veci z úradnej povinnosti najvyšší súd zbadal toto: Vrchný súd v napadnutom rozsudku uznal obžalovaného A. S. vinným prestupkom podľa § 46 tr. z. o prest., ktorý spáchal tým, že sa dotknul urážlivými výrokmi poštovného úradníka J. R. pri úradnom jeho konaní. Vrchný súd preto odsúdil menovaného obžalovaného na základe § 46 tr. z. o prest. na peňažitý trest 300 Kč s tým, že v prípade nedobytnosti treba tento peňažitý trest podľa § 22 tr. z. o prest. a § 8 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n. premeniť na tri dni uzamknutia. Podľa § 46 tr. zák. o prest.
(zák. čl. XL:1879) v jeho pôvodnom znení má byť páchateľ tohoto prestupku potrestaný peňažitým trestom do 200 Kč. Táto trestná sadzba zostáva nezmenená v prípade trestného činu spadajúceho do oboru pôsobnosti správnych úradov, lebo uvedená sadzba peňažitého trestu bola podľa § 5, čís. 1 zák. čís. 31/1929 Sb. z. a n. zvýšená na päťnásobok len vtedy, keď ide o čin, ktorý prislúcha trestať občianskym alebo vojenským súdom. Prestupky stanovené v § 46 tr. z. o prest., boly-li spáchané proti správnemu úradu, úradníkovi alebo orgánu, patria podľa § 19, č. 2. zák. čl. XXXIV:1897 do oboru pôsobnosti správnych úradov. Obžalovaný spáchal však čin za vinu mu kladený proti poštovnému úradníkovi, tedy proti správnemu úradníkovi, takže išlo tu o čin náležajúci do oboru pôsobnosti správnych úradov. Plynie preto z horeuvedených, že najvyšší peňažitý trest, ktorým mohol byť obžalovaný trestaný, je stanovený zákonom čiastkou 200 Kč. Keď však vrchný súd napriek tomu vymeral obžalovanému peňažitý trest 300 Kč, nezachoval pri uložení trestu trestných sadzieb zákonom ustanovených a tým zavinil zmätok podľa bodu 2 § 385 tr. p., na ktorý v smysle posledného odstavca citovaného paragrafu treba hľadeť z povinnosti úradnej, lebo je na ujmu obžalovaného. Najvyšší súd preto pokračoval podľa § 33-I. por. nov., zrušil z dôvodu zmätočnosti podľa bodu 2 § 385 tr. p. rozsudok vrchného súdu vo výroku o treste a vymeral obžalovanému znova trest podľa zákona.

Citace:

č. 5177. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1936, svazek/ročník 17, s. 33-34.