Čís. 14625.

Verejný notár je zodpovedný majiteľovi zmenky za škodu, spôsobenú tým, že — hoci bol zavčasu požiadaný — domnivajúc sa, že 26. december je sviatok štátom uznaný, prezentoval zmenku a učinil protest neskoro.
(Rozh. z 15. X. 1935, Rv III 896/34.)
Žalujúca banka bola majiteľkou zmenky, splatnej dňa 26. decembra 1931. Dňa 29. decembra vyzvala žalovaného verejného notára v P., aby zmenku protestoval, čo tento vykonal až 30. decembra 1931, domnievajúc sa, že 26. decembr je sviatok, štátom uznaný. Proti zmenkovému platebnému príkazu, vydanému na základe uvedenej zmenky, podal zmenkový dlžník námietky, ktorým bolo vyhovené z dôvodu, že zmenika mala byť prezentovaná a protestovaná najpozdejšie 29. decembra 1931. Žalujúca banka domáhala sa žalobou na žalovanom náhrady vzniklej jej škody.
Žalobe všetky tri stolice vyhovely. Najvyšší súd z týchto dôvodov:
Žalovaná strana v dovolacej žiadosti uplatňuje porušenie materiálneho právneho pravidla. Uvádza, že žalovaný ako verejný notár môže byť zodpovedný za riadne a včasné protestovanie len takej zmenky, ktorá mu bola včas predložená, čo sa v tomto prípade nestalo, poneváč on 29. decembra 1931, tedy posledného dňa protestnej lehoty, bol sice žalujúcou stranou telefonicky vyzvaný, aby zmenku protestoval, avšak zmenka jemu predložená nebola.
Táto sťažnosť je bezzákladná. Podľa smerodajného skutkového stavu mal telefonický rozhovor medzi žalovaným a úradníkmi žalujúcej banky ten obsah, že žalovaný bol vyzvaný prísť do V. protestovať zmenku, ktorá je u žalujúcej banky. Nebolo potrebné — žalovaný to ani nežiadal a nebolo by to malo ani smyslu — zaslať žalovanému do P. zmenku, ktorá je vo V., kam žalovaný musel prísť zmenku protestovať. Telefonický rozhovor je tedy úplným a bezvadným dožiadaním strany o protestovanie zmenky. Bezpodstatná je i ďalšia dovolacia sťažnosť, ktorá vidí porušenie právneho pravidla v tom, že bola uznaná zodpovednosť žalovaného, hoci žalujúca banka sa uspokojila s tým, že protestovanie sa stane až 30. decembra a netrvala na tom, aby protest bol spísaný ešte 29. decembra. Podľa názoru dovolateľa je tu súhlas žalujúcej banky s odkladom protestovania, čo vylučuje zaviazanosť žalovaného. Tento názor je však mylný, lebo podľa smerodajného skutkového stavu bol pri telefonickom rozhovore žalovanému sdelený deň splatnosti zmenky a keď on sa po obdržaní poverenia k spísaniu protestu vyslovil, že je čas na protest až do 30. decembra, je on zodpovedný za omeškanie protestnej lehoty i vtedy, keď žalujúca banka netrvala na spísaní protestu ešte v ten istý deň. Nejde tu tedy len o nesprávne vysvetlenie — ktoré pravdaže prípadne i samo o sebe môže mať za následok zodpovednosť za nastalú škodu — ale o nesprávne vykonanie poverenia, ktoré žalovaný ako verejný notár bol povinný riadne splniť.
Žalujúca banka viny nemá. Nemožno pokladať za jej vinu, že jej orgány nevysvetlily žalovanému verejnému notárovi jeho právny omyl, a preto bezúspešne sa dovoláva žalovaný toho, že zákon musí znať každý, nie len právnik a takto musely znať zákon i orgány žalujúcej banky. Nemožno pokladať za vinu žalujúcej banky, že poverenie k protestu dala až posledného dňa lehoty, poneváč ani žalovaný netvrdí, že po poverení nebolo dostatočného času k výkonu protestu. Niet tu tedy dôvodu ani k deleniu zodpovednosti.

Citace:

č. 14625. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1936, svazek/ročník 17, s. 1067-1068.