NPD documents search: Váž. civ., 19 (1937), sv. 1

Čís. 15977.

I. Neplatnosti úmluvy podľa § 5 zák. č. 314/1920 Sb. z. a n. nevšímá si súd z úradnej povinnosti. Tejto môže sa dovolávať len dlžnik.
II. Osoba, ktorá prijímala plnenie na základe úkonu relatívne neplatného, je bezolstnou prijímateľkou len do tej doby, kým nemusí počítať s tým, že toto plnenie bude museť vrátiť.
(Rozh. z 2. marca 1937, Rv III 892/36.)
Žalobník uzavrel so žalovanou 12. októbra 1931 dohodu, pojatú do verejnonotárskej listiny, podľa ktorej svolil, aby celé jeho odpočivné požitky, prislúchajúce mu od mesta K., boly vyplácené žalovanej. V spore C III 639/34 domáhal sa na žalovanej, aby právo na jeho odpočivné požitky bol o obmedzené na 2/3; tejto žalobe bolo vyhovené. Žalobou, o ktorú teraz ide, domáhal sa žalobník, aby mu žalovaná z odpočivných požitkov, ktoré jej boly už vyplatené, 1/3 vrátila.
Súd I. stolice žalobe čiastočne vyhovel, odvolací súd rozsudok súdu I. stolice zmenil a žalobu zamietol.
Najvyšší súd rozsudok odvolacieho súdu rozviazal a tomuto súdu uložil, aby ďalej pojednával a znova rozhodol.
Dôvody:
V tomto spore úlohou súdu bolo riešiť len otázku, či žalovaná má žalobníkovi vrátiť tú čast na minulosť prevzatých odpočivných požitkov žalobníkových, ktoré jej tento prepustil dohodou z 12. októbra 1931 proti ustanoveniam § 5 zákona č. 314/1920 Sb. z. a n. Podľa tohoto §u úmluvy, ktoré sa priečia ustanoveniam §§ 1 až 3 cit. zákona, sú neplatné. Otázkou je, či táto neplatnosť je absolútna alebo relatívná. V prvom prípade šlo by o úkon neplatný (negotium nullum), u ktorého právny účinok úkonu po práve nemôže nastať, v druhom prípade tento účinok sice nastane, avšak strana môže ho zrušiť zbavením úkonu platnosti. V tomto prípade ide o napádateľný úkon (negotium rescissibile). Z ustanovenia § 5 cit. zák., podľa ktorého exekúcia alebo zaisťovacie úkony povolené proti týmto ustanoveniam (§§ 1 až 3 cit. zák.) majú byť na návrh dlžníkov zrušené, ide najavo, že tejto neplatnosti nemá si súd všímať z moci úradnej, že sa jej nemôže dovolávať ktokoľvek,
25* ale len dlžník, ide tedy o neplatnosť relatívnu. Právny. dôsledkom toho je, že žalovaná, keď na základe dohody pojatej do verejnonotárskej listiny prijímala penziu žalobníkovu aj nad mieru stanovenú v § 2 cit. zákona, robila tak bezolstne až dotial, kým nemusela počítať s tým, že ju bude museť vrátiť, avšak týmto dňom stala se obmyseľnou. Túto dobu treba počítať odo dňa, ktorého jej bola doručená žaloba v spore č. C III 639/34, v ktorom sa žalovaný domáhal zrušenia spomenutej dohody. Do tohoto dňa žalovaná ako bezolstná prijímateľka jej postúpenej penzie povinná je vrátiť len po výšku svojiho obohatenia časť penzie, ktorú prevzala proti ustanoveniam § 2 cit. zák. Pretože odvolací súd takéhoto obohatenia na strane žalovanej nezistil, žalobný nárok na vrátenie časti penzie do spomenutého dňa (doručenia žaloby v spore č. C III 639/34) nie je dôvodom po práve. Sumy prevzaté po tomto dni je však žalovaná, ako obmyseľná prijímateľka povinná vrátiť bez ohľadu na to, či sa nimi obohatila; doručením žaloby zvedela, že žalobník ustanovením § 2 cit. zák. chránenú časť svojej penzie nedává jej na vydržovanie (výživné).
Bude preto na odvolacom súde zistiť v ďalšom pokračovaní, kedy bola žaloba v spore č. C III 639/34 doručená žalovanej tohoto sporu, a podľa tohoto výsledku v smysle tu stanovenej právnej zásady znova rozhodnúť vo veci.

Citace:

Čís. 15977.. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech občanských. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství, 1938, svazek/ročník 19/1, s. 419-420.