Čís. 6139.

Pojednávanie o vymeraní úhrnného trestu (§ 518, odst. 5, 6 tr. p.) je zmätočné podľa § 384, čís. 6 tr. p., ak bolo konané v neprítomnosti obhájcu, hoci ustanovenie obhájcu z moci úradnej bolo potrebné z niektorého z dôvodov uvedených v druhom odstavci § 518 tr. p.
(Rozh. zo dňa 15. februára 1938, Zm III 6/38.) Najvyšší súd v trestnej veci proti A. pre zločin podvodu v dôsledku zmätočnej sťažnosti verejného žalobcu z úradnej moci z dôvodu zmätočnosti podľa § 384, čís. 6 tr. p. zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu aj s verejným pojednáváním, ktoré rozsudku predchádzalo, a nariadil v tejto veci nové pojednávanie u krajského súdu; zmätočnú sťažnosť verejného žalobcu odkázal na toto rozhodnutie.
Dôvody:
Proti rozsudku súdu prvej stolice, ktorým bol odsúdenému A. vymeraný súhrnný trest, podal zmätočnú sťažnosť len verejný žalobca čo do výmery trestu, zrejme tedy podľa § 518, odst. 9 tr. p.
Najvyšší súd nemohol rozhodnúť o zmätočnej sťažnosti, lebo sa presvedčil, že sa tu vyskytuje zmätok podľa § 384, čís. 6 tr. p., ktorý sice nebol uplatňovaný, ktorého však treba dbať z úradnej povinnosti v smysle posl. odst. cit. §.
Podľa § 518, odst. 2 tr. p. v prípade, keď doba trestov na slobode uložených zvláštnymi rozsudkami presahuje úhrnom dva roky, alebo keď odsúdený je vo väzení mimo sídla súdu, ktorý je povolaný k vyneseniu rozsudku, má byť odsúdenému v pokračovaní cieľom vymerania súhrnného trestu ustanovený obhájca z úradnej povinnosti. Takýto prípad vyskytol sa i tu, lebo išlo o štyri tresty, z ktorých dva boly po šiestich mesiacoch, jeden sedem mesiacov a jeden štrnásť mesiacov a presahoval teda ich súhrn dva roky. Avšak súd prvej stolice neustanovil pre odsúdeného obhájcu z úradnej povinnosti, ani sa obhájca nezúčastnil pojednávania pred oným súdom.
Tým bol zavinený zmätok podľa § 384, čís. 6 tr. p.; lebo keď zákon nariaďuje, že v pokračovaní cieľom ustanovenia súhrnného trestu má byť odsúdenému ustanovený obhájca, tým aj nariaďuje, že účasť obhájcu v tomto pokračovaní u súdu prvej stolice je nevyhnuteľná, najmä že pojednávanie v smysle § 518, odst. 5 a 6 tr. p. nemäže sa konať v neprítomnosti obhájcu. Tomuto smyslu zákona nasvedčuje aj citovanie § 384, čís. 6 tr. p. v predposlednom odst. § 518 tr. p.
Bolo preto podľa § 34, odst. 1 por. nov. a § 404, odst. 1 tr. p. zrušiť rozsudok krajského súdu o vymeraní súhrnného trestu a nariadiť nové pojednávanie o návrhu na vymeranie súhrnného trestu. Zmätočná sťažnosť verejného žalobcu bola odkázaná na toto rozhodnutie, lebo sa ním stala bezpredmetnou.

Citace:

č. 6139. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1939, svazek/ročník 20, s. 124-125.