NPD documents search: Váž. tr., 19 (1937)

Čís. 5911.

Nie je porušením předpisu § 387, odst. 3 tr. p., keď odvolací súd, zmiernivši z úradnej povinnosti kvalifikáciu trestného činu, nepoužil pri výmere nového trestu § 92 tr. zák., trebárs prvý súd mimoriadneho zmierňovacieho práva podla § 92 tr. zák. upotřebil a odvolal sa len obžalovaný.
(Rozh. zo dňa 26. mája 1937, Zm III 239/37.)
Krajský súd uznal obžalovaných A. a B. vinnými paťnásobnými zločinomi padelania súkromnej listiny podla §§ 70, 401, 403, čís. 3 tr. zák. a uložil každému z nich podla §§ 71, 404 tr. zák. s použitím § 92 tr. zák. a so zretelom na ustanovenia §§ 96, 99 tr. zák. trest šiestich mesiacov žalára. Vrchný súd z úradnej moci z dovodu zmátočnosti podla § 385, čís. 1 b) tr. p. pominul kvalifikáciu trestných činov obžalovaných za zločin podla § 403, čís. 3 tr. zák. a kvalifikoval ich ako páťnásobný prečin padelania súkromnej listiny podla §§ 70, 401, 402, odst. 1 tr. zák.; v dosledku toho vymeral obžalovaným znova trest, a to podla § 402, odst. 1 tr. zák. s použitím' § 91 tr. zák. a so zreteťom na §§ 96, 97, 102 tr. zák. každému vázenie v trvaní dvoch mesiacov ako trest hlavný a paťkrát 100 Kč ako tresty vedlájšle. Najvyšší súd v trestnej věci proti A. a spol., obžalovaným zo zločinu falšovania verejnej listiny, zamietol zmátočnú sťažnosť obžalovahého A.
Dovody:
Proti rozsudku vrchného súdu podal obžalovaný A. zmátočnú sťažnosť podla § 385, čís. 2 a 3 tr. p. Obžalovaný namleta najprv, že vrchný súd, kvalifikovavši žalovaný čin namiesto zločinu za prečin, bol viazaný iku nezrušeniu časti prvostupňového rozsudku čo do aplikovania § 92 tr. zák. a preto novou výměrou trestu bez použitia § 92 tr. zák. zositril trest v neprospěch obžalovaného bez odlvolanla verejného žalobou, že tedy překročil obor posobnosti v § 387, odst. 3 tr. p. mu vymedzený, čim vlastně uplatňuje formálny zmátok podla § 384, čis. 4 tr. p. Zmátočná sťažnosť je bezzákladná.
Změnou kvalifikácie trestného činu, ktorá mala za následok i zrušenie výroku o třeste, změnil sa základ pre výměru trestu a preto třeba pri určení trestu podla nového základu posudzovať samostatné i polahčujúce a pritažujúce okolnosti rozhodné pre posúdienie stupňa viny obžalovaného. Vrchný súd neporušil teda předpis § 387, odst. 3 tr. p., keď pri zmiernení kvalifikácie trestného činu z úradnej povinnosti pri výmere nového trestu nepoužil § 92 tr. zák., třebaže prvý súd mimoriadneho zmierňovacieho práva podla § 92 tr. zák. upotřebil a odvolal sa len obžalovaný.

Citace:

čís. 5911. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 19, s. 246-247.