Č. 3372.

Štátní uradníci (Podkarpatská Rus): O zániku nároku na penzii pro dočasný pobyt v cudzine.
(Nález zo dna 17. marca 1924 č. 4494.)
Vsc: Margita Sz. v B. (adv. Dr. Mautner z Prahy) proti ministerstvu financí stran penzie.
Výrok: Sťažnósť zamietá sa ako neopodstatnená.
Dovody: Hlavné finančně riaditelstvo v Užhorode rozhodnutím zo dňa 16. decembra 1922 žiadosť sť-lčinu, aby mohla v mesiacoch decembru 1922, januáru, februáru a marcu 1923 sa zdržovať v Maďarsku, zamietlo a zastavilo dalšú výplatu jejich zaopatrovacích požitkov na základe § 18 vlád. nar. zo dna 8. augusta 1922 č. 247 Sb., lebo konaným šetrenim bolo zisteno, že sť-lka už dňa 2. novembra 1922 odcestovala do Maďarska, kdežto o povolenia odcestovania žiadala až 19. novembra 1922, takže odcestovala bez povolenia.
Min. fin. rozhodnutím zo dňa 25. aprila 1923 zamietlo odvolanie sť-lčino do rozhodnutia hl. fin. riaditelstva podané a to z dóvodov tohoto rozhodnutia. O sťažnosti do tohoto rozhodnutia podanej uvažoval nss takto:
Dľa 2 odst. § 18 nar. vl. č. 247/1922 vydaného na základe čl. 1. zák. zo dňa 3. marca 1921 č. 99 Sb. a odst. 2 § 1 nar. vlády zo dňa 15. juna 1921 č. 234 Sb. k provedeniu cit. zák. č. 99/1921 na Slovensku — ztráca vóbec nárok na odpočivný a zaopatřovací požitok tá osoba, ktorá bez dovolenia odcestuje do cudziny alebo prekročí dobu, na ktorú jej bolo udelené povolenia k cestě do cudziny alebo ku pobytu tamže. Platnost tohoto nar. rozšířené bolo nar. vlády z 8. augusta 1922 č. 248 Sb. tiež na Podkarpatsku Rus.
Nerozhodno je dľa toho, či sť-lka malá úmysl trvale v cudzine sa usídliti nebo tam jen na kratší dobu pobýti.
Ako zo spisov správných patrno, sť-lka odcestovala do cudziny dňa 17. októbra 1922 a sama doznává, že sa tak stalo bez povolenia, nakolko až 19. novembra 1922 predostrela hlav. fin. riaditelstvu v Užhorode žiadosť o povolenia, aby v mesiacoch decembru 1922, januáru až marcu 1923 mohla sa zdržovať v cudzine.
Cit. odst. 2 § 18 striktně stanoví vóbec ztrátu nároku na odpočivný a zaopatřovací požitok tej osoby, ktorá bez povolenia odcestuje do cudziny. Dľa odst. 3 § 18 cit. nar. č. 247/1922 Sb. a odst. 4 § 2 nar. 248/1922 povolenia k pobytu v cudzine udeluje po dobu, nepresahujúci 12 mesiacov na P. R. hlavné finančné riaditelstvo v Užhorode.
Kedže tedy sť-lka ako sama doznává odcestovala bez povolenia do cudziny — právom vyslovilo hl. fin. riaditelstvo ztrátu nároku na výplatu požitkov jejich, a právom žal. úřad napadnutým výrokem potvrdil rozhodnutie 1. stolice.
Pokial sťažnosť vytýká, že nemalá sa jej výplata zastaviť lebo odcestovala s riadne vystaveným pasom — nemá výtka táto opory v zák., nakolko, ako už výše bolo uvedeno, dľa cit. odst. 3 § 18 vo spojení s odst. 4 § 2 nar. vl. č. 248/1922 povolané je pre P. R. udelovať povolenie do 12 mesiacov hl. fin. riaditelstvo v Užhorode a nie úřad, ktorý má na starosti vystavovať cestovné pasy.
Výtka, že úrad nemal zastaviť výplatu požitkov ihned ale mal napřed vyzvať sť-lku k návratu do tuzemska — neuznal nss dóvodnou lebo cit. odst. 2 § 18 nečiní ztrátu požitkov závislou na podobnom vyzvaniu, ale už na odcestovania bez povolenia stanoví sankciu t. j. ztrátu nároku.
Konečné vytýká sťažnosť, že úřad mal vyrozumieť vhodným zpósobom penzistu o novej normě zák. č. 247 a 248/22 lebo sť-lka nevěděla, že stává podobný předpis.
Výtke tejto nemožno inakšie rozumieť než že sť-lka uplatňuje ohladne cit. vl. nar. že neboly riadným zpósobom publikované.
Výtka táto odporuje skutkovému stavu nakolko tak vlád. nar. č. 247 ako vlád. nar. č. 248 bolo riadne uveřejněné, a to v čiastke 87 Sb. zák. a nar. státu čsl. vydanej dňa 25. augusta 1922. Kedže ale pre platné publikovanie zák. a nar. stanovené je právě uverejnenie jejich v uvedenej Sbierke a nieť normy, ktorá by předpisovala, že interesenti majú byť o nových normách osobitne vyrozuměni, je i táto výtka sťažnosti bezdóvodná. — — —

Citace:

č. 3372. Sbírka nálezů Nejvyššího správního soudu ve věcech administrativních. Praha: Právnické vydavatelství v Praze, 1925, svazek/ročník 6/1, s. 824-825.