Čís. 5657.

Odoprel-li pachateľ trestného činu udať úradnej osobe svoje meno, aby nemohlo byť zavedené trestné pokračovanie pre trestný čin, ktorého sa dopustil, neľze ho uznať za to vinným prestupkom podľa § 43 tr. zák. prest.
Neuposlúchnutie nariadenia orgánu úradu nespadá pod ustanovenie § 42 tr. zák. prest.
(Rozh. zo dna 3. júla 1936, Zm IV 304/36.)
Najvyšší súd v trestnej veci proti M. T., obžalovanej z prečinu podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40/1914 a i., zmätočnú sťažnosť obžalovanej odmietol; z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 a) tr. p., zrušil rozsudky obidvoch nižších súdov, pokiaľ obžalovaná M. T. bola uznaná vinnou prestupkom podľa § 43 tr. z. prest., a sprostil ju podľa § 326, č. 1 tr. p. obžaloby pre tento prestupok; ďalej z úradnej povinnosti z dôvodu zmätočnosti podľa § 385, č. 1 b) tr. p. zrušil najvyšší súd rozsudky oboch nižších súdov, pokiaľ ten čin obžalovanej, že sa vzoprela obvodnému policajnému inšpektorovi M. V., bol podradený pod ustanovenie § 42 tr. z. prest., túto kvalifikáciu pominul a zahrnul tento čin do skutkovej povahy prečinu podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40/1914, spáchaného obžalovanou v tejže dobe násilným výstupom proti policajnému inšpektorovi M. V. Z dôvodov:
Najvyšší súd, preskúmajúc túto trestnú vec z úradnej povinnosti, sa presvedčil, že rozsudky oboch nižších súdov sú dotknuté zmätkom podľa § 385, č. 1 a) tr. p., pokiaľ obžalovaná bola uznaná vinnou prestupkom podľa § 43 tr. z. prest. Čin obžalovanej, o ktorý ide v tomto prípade, spočíval podľa obsahu rozsudkov nižších súdov v tom, že keď sa obžalovaná ako účastníčka demonštrácie dopustila výtržnosti a bola obvodným policajným inšpektorom vyzvaná, aby udala svoje meno, odoprela to učiniť. Nižšie súdy mylne videly v tomto čine obžalovanej skutkovú povahu prestupku podľa § 43 tr. z. prest. Podľa skutkových zistení nižších súdov išlo o zistenie mena obžalovanej, aby mohlo byť zavedené trestné pokračovanie proti nej, tedy o výpoveď obvinenej v tom trestnom pokračovaní. V takomto prípade však v smysle § 135 tr. p. obvinený nesmie byť nútený k výpovedi. Odopretie výpovedi nie je v takomto prípade trestné a preto nižšie súdy zavinily zmätok podľa § 385, č. 1 a) tr. p., pokiaľ uznaly obžalovanú vinnou prestupkom podľa § 43 tr. z. prest. Poneváč zmätok bol v neprospech obžalovanej, bolo treba ho dbať z úradnej povinnosti v smysle posl. odst. § 385 tr. p.
Nižšie súdy podradily ten čin obžalovanej, že neuposlúchla výzvy obvodného policajného inšpektora, aby sa netlačila do dverí mestského domu, pod ustanovenie § 42 tr. z. prest., avšak pri tom prehliadly, že toto ustanovenie zákona predpokladá nariadenie úradu, kým policajný inšpektor nie je úradom a jeho výzva nie je nariadením úradu. Tento čin obžalovanej nemôže tedy založiť skutkovú povahu prestupku podľa § 42 tr. z. prest. Avšak tento čin nie je beztrestný, lebo by zakladal sám o sebe skutkovú povahu prestupku podľa čl. 4, odst. 2 zák. č. 125/1927 Sb. z. a n., lebo obžalovaná sa vzoprela uposlúchnuť verejného orgánu. Výrok o kvalifikácii tohoto trestného činu je tedy zmätočný v smysle § 385, č. 1 b) tr. p. Avšak v tomto prípade nemohol byť tento skutok podradený pod hore citované ustanovenie zákona, lebo neuposlúchnutie verejného orgánu bolo spáchané v súvislosti s ťažším trestným činom násilia proti orgánu vrchnosti, ktorý obžalovaná spáchala v tejže dobe proti polic. inšpektorovi V. ako verejnému orgánu, takže išlo tu o jeden trestný čin odporu proti verejnému orgánu. Poneváč zmätok bol v neprospech obžalovanej, najvyšší súd v smysle posl. odst. § 385 tr. p. z úradnej povinnosti zrušil rozsudky oboch nižších súdov vo výroku o kvalifikácii prestupku podľa § 42 tr. z. prest. a tento čin zahrnul pod skutkovú povahu prečinu podľa § 4, odst. 2 zák. čl. 40/1914.

Citace:

Čís. 5657. Rozhodnutí nejvyššího soudu československé republiky ve věcech trestních. Praha: JUDr. V. Tomsa, právnické vydavatelství v Praze, 1937, svazek/ročník 18, s. 323-324.